autor - Počas uplynulého týždňa, od pondelka (16. júla) do nedele (22. júla) sa v priestore Šerédyho parku v Zborove uskutočnil piaty ročník drevosochárskeho sympózia. Piati sochári a štyri zaujímavé témy. Ich diela pripomenú históriu a osobnosti. Dokončené sochy obohatia verejné priestranstvá.
Cieľom podujatia bolo okrem zhotovenia hodnotných umeleckých diel, ktoré budú skrášľovať verejné priestranstvá, aj pripomenutie prínosu dôležitých historických postáv či udalostí. Nosnou témou tohtoročného Drevosochárskeho sympózia bolo okrem iného sté výročie ukončenia 1. svetovej vojny či prínos hudobného skladateľa Jozefa Grešáka.
V dreve ožijú významní hudobní skladatelia
Na tohtoročnom sympóziu sme si pripomenuli prínos dvoch významných osobnosti slovenského hudobného života 20. storočia Jozefa Grešáka či Ladislava Kupkoviča. Autorom pamätníka hudobného skladateľa, dirigenta a pedagóga Ladislava Kupkoviča je Bardejovčan Daniel Stieranka. Dielo využíva symbolizmus a poukazuje na dominantné črty Kupkovičovej tvorby.
Naprázdno tento rok neobíde ani mesto Bardejov, pre ktoré sme pripravili sochu hudobného skladateľa a bardejovského rodáka Jozefa Grešáka. Socha, na ktorej pracoval Tomáš Dzuruš – ktorý je zhodou okolností aj príbuzným nebohého skladateľa – pre svoju zložitosť nebola úplne dokončená, ale verejnosti bude predstavená už čoskoro v plnej kráse.
Slovenský hudobný skladateľ Jozef Grešák sa narodil v roku 1907 v Bardejove do rodiny významného bardejovského rezbára a kamenára. Chlapec prejavil hudobný talent veľmi zavčasu. V roku 1927 absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Kapitule, kde získal aj základy hudobného vzdelania. Po neúspešných prijímacích pohovoroch na pražskom konzervatóriu sa viac ako na 20 rokov kompozične odmlčal. V rokoch 1929 – 1933 pôsobil ako klavirista najmä v Bardejovských Kúpeľoch a košickom rozhlase a v rokoch 1936 – 1948 ako korepetítor v Revuálnom divadle a v Národnom divadle v Prahe.
V rokoch 1949 -1952 pôsobil ako hudobný pedagóg na gymnáziu v Bardejove a v rokoch 1957 – 1977 bol tajomníkom východoslovenskej pobočky Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach. Ako skladateľ samouk priniesol do slovenskej hudby veľa netradičných a originálnych nápadov. V komorných a orchestrálnych skladbách dospel až k avantgardnej kompozičnej estetike. Zaraďuje sa medzi najosobitejšie zjavy slovenskej tvorby. V roku 1973 mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec. Do jeho javiskových diel výrazne preniká vplyv východoslovenského folklóru. K jeho najznámejším dielam sa zaraďujú Komorná symfónia, Tri skladby pre klavír, Dve balady pre soprán a klavír, opera Zlatulienka, Slovenské ľudové balady pre miešaný zbor, Balada bardejovská, Concertino pre husle a sláčikový orchester, balet Radúz a Mahuliena, Rotory I pre klavír, Hexody pre klarinet, Rotory II pre orchester, opery Rozarka a Zuzanka Hraškovie. Dôležitá je aj jeho tvorba pre organ a jeho spolupráca s vynikajúcim organistom Ivanom Sokolom. Práve z jeho podnetu sa od roku 1992 v Bardejove každoročne koná medzinárodný hudobný festival Organové dni Jozefa Grešáka.
Jozef Grešák zomrel po ťažkej chorobe u dcéry v Bratislave 17. apríla 1987. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Kalvárii v Bardejove.
V Zbrove vznikne nový pamätník k stému výročiu 1. sv. vojny
Sochári Martin Grega z Bradejova a Jozef Michňa z Jakubian prišli so zaujímavým nápadom. Vytvoriť pamätník z troch samostatných sôch. Dve z nich majú symbolizovať armády (rakúsko-uhorskú a ruskú), ktoré stáli proti sebe na opačných stranách frontovej línie, ktorá prebiehala Zborovom v rokoch 1914 a 1915. Armády sú symbolicky znázornené zbraňami – guľometmi a puškami, ktoré sú namierené jeden proti druhému. Uprostred je tretí kus kompozície zobrazujúci uzol – teda strely, ktoré boli zo zbraní vystrelené, a ktoré sa však zauzlili a vracajú sa naspäť k tým, ktorí ich vystrelili.
Autori chceli týmto poukázať na nezmyselnosť každej – no špecificky 1. svetovej – vojny. Veď predsa ak nejaká armáda útočí na inú armádu, môže si byť istá, že bude na oplátku útočené aj proti nej. Jej pôvodný útok teda v skutočnosti nesmeruje ani tak na nepriateľa, ako na seba samú. Bohužiaľ, dodnes sa ľudstvo z tejto veľkej pravdy nepoučilo. Súsošie bude doplnené o zoznam padlých Zborovčanov. Celá kompozícia bude umiestnená na Podhradí, ktoré bolo počas vojny kompletne zrovnané so zemou.
Dokončené dielo, pripravené na svoju inštaláciu si môžete pozrieť tu.
Zborov a Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna bola konfliktom dovtedy nevídaných rozmerov a proporcií, preto sa častokrát nazýva aj ako Veľká vojna. Vypukla dňa 28. júla 1914 tým, že Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku za jeho účasť na atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku. V tomto čase existovali medzi Veľmocami vojenské aliancie, a preto sa do tohto spočiatku malého sporu zapojili takmer všetky štáty Európy a bolo do bojových operácií nasadených asi 70 miliónov mužov. Mnohí vo vojne videli príležitosť na územnú expanziu na úkor iných, získanie vzácnych surovín, kolónií či iných výhod. Počas štyroch a pol roka trvania vojny sa však dosiahlo len jedno – skaza apokalyptických rozmerov: vyše 9 mil. padlých vojakov, 7 mil. civilistov, 20 mil. zranených a zmrzačených a takmer 8 mil. nezvestných. K tomu treba prirátať zdevastovanú Európu, obrovské materiálne a ekonomické straty, rozpad stáročných impérií (Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša) či Boľševickú revolúciu v Rusku.
Vojna výrazne zasiahla aj obec Zborov. Počiatočné úspechy Rakúsko-uhorskej armády vystriedala ofenzíva Rusov, ktorí prenikli na územie Uhorska počas zimnej ofenzívy 1914-1915. Koncom novembra 1914 boli už v Zborove. Ustupujúce rakúsko-uhorské jednotky v snahe zastaviť Rusov vyhodili do vzduchu všetky tri zborovské mosty. Pobyt Rusov v Zborove však netrval dlho, lebo už 9. decembra obsadili obec rakúsko-uhorské jednotky. Rusi sa opevnili v Beskydoch. Opätovný útok Rusov prišiel na jar 1915. Front sa dostal k Zborovu 25. marca. Tesne predtým nariadilo rakúsko-uhorské velenie evakuáciu obyvateľov. Pri ústupe založili Rakúšania požiar, pri ktorom zhorelo asi 340 domov. Priamo v obci prebiehali ťažké boje počas ktorých Rakúsko-uhorské jednotky použili aj ťažké delostrelectvo, s ktorého pomocou sa im podarilo v polovici apríla 1915 vytlačiť Rusov zo Zborova. Najdramatickejšia a najkrvavejšia bitka sa v Zborove odohrala od 1. do 3. mája 1915. Rakúsko-Uhorsko nasadilo do boja až 9 peších plukov a delostrelectvo, čím ruský 24. zbor prečíslilo. Ten napokon 3. mája 1915 ustúpil do Haliče, čím sa Zborov dostáva mimo priebeh bojov.
Boje mali pre Zborov katastrofálne následky. Mnoho domov bolo úplne zničených, ťažko poškodený bol Vyšný koniec s Kostolom sv. Margity, farou a novou školou, v ktorej zhorel celý archív so vzácnymi dokumentmi. Poškodené bolo aj centrum obce s Kostolom sv. Žófie a priľahlou Rákociovskou kúriou, Kaštieľ Šerédiovcov a aj Ulica s Kaštieľom Sirmajovcov a Kresťanským potravinovým družstvom. Zo židovskej synagógy ostala stáť len jedna stena, za obeť bojov padlo celé Podhradie, ktoré bolo zrovnané so zemou, značne poškodený bol aj Hrad. Obnova obce prebiehala veľmi zdĺhavo – jazvy po vojne sú v Zborove viditeľné aj po sto rokoch.
Okrem týchto tém, sochári vo svojich dielach stvárnili aj dvoch významných rusínskych národných buditeľov – gréckokatolíckeho kňaza, básnika, spisovateľa, novinára, vydavateľa a historika Alexandera Duchnoviča či farára Alexandera Pavloviča ako najmladšieho zo siedmich súrodencov v gréckokatolíckej kňazskej rodiny manželom Jánom Pavlovičom a Anny Pavlovičovej, rod. Gladyszowskej. Pamätník, na ktorom pracoval Tomáš Tvardzík z Kožian je určený pre obec Beloveža.
Súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka našlo svoje miesto v centre obce Zborov
V piatkový podvečer 20. júla bolo v parku v centre Zborova slávnostne posvätené súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka. Obrad vykonal bardejovský dekan Mons. Pavol Marton za prítomnosti zborovského farára Petra Nováka, kaplánov Mareka Vajsa a Petra Pasternáka, dôstojného pána Petra Fottu a hojnej účasti veriaceho ľudu z celej farnosti. Súsošie bolo zhotovené na minuloročnom Drevosochárskom sympóziu Zborov 2017. Autorom sochy sv. Margity z lipového dreva je Jozef Michňa z Jakubian. Autormi železnej sochy draka sú Michal Kačmár a Erik Bindas z Prešova. Podstavu zhotovil Zborovčan Andrej Sliva. Plastiky vznikli ešte počas minuloročného sochárskeho sympózia, no na svoje konečné umiestnenie si museli chvíľu počkať. Miesto jej finálneho určenia je v centre parku obce Zborov (pri hlavnej autobusovej zastávke).
Fotky z presunu tohto diela si môžete pozrieť v tejto galérii.
Erb Zbrova a symbolika porážky draka
V súvislosti s nájdením miesta konečného umiestnenia tohto umeleckého diela považujeme za vhodné sa v krátkosti zamyslieť nad tým, prečo je sv. Margita Antiochijska hlavnou patrónkou zborovskej farnosti a prečo sa symbolika porážky draka znamením kríža dostala aj do erbu obce Zborov.
Sv. Margita Antiochijska (niekedy nazývaná aj Margaréta či Marína) sa narodila v meste Antiochia v Pizídii začiatkom 4. storočia po Kristovi. Podľa starobylej legendy, ktorú spracoval Leo Zerhau, bol jej otcom pohanský kňaz Aedesius. Po skorej matkinej smrti bola Margita vychovávaná kresťanskou pestúnkou. Tá jej vštepila pevnú vieru a Margita sa zasvätila ako panna Bohu. Keď sa jej otec dozvedel o jej kresťanskej viere, vyhnal ju z domu a Margita odchádza na vidiek pásť ovce a dobytok. Tu ju jedného dňa uvidel prefekt Olybrius, ktorý sa do nej na prvý pohľad zamiloval a požiadal ju o ruku. Margita ho však odmietla s poukazom na to, že sa už zasvätila Ježišovi. Keď sa vladár dozvedel o Margitinom kresťanstve – ktoré bolo za vlády cisára Diokleciána tvrdo prenasledované – dal ju kruto mučiť, aby ju donútil vzdať sa svojej viery. Margitu bičovali, drali železným hrebeňmi, pálili ohnivými fakľami, až ju napokon celú dobitú hodili do temnice. Tu sa jej zjavil diabol v podobe draka a snažil sa ju zožrať. Margita ho však znamením kríža porazila. Podľa jednej z verzií drak Margitu prehltol, no ona sa za pomoci kríža, ktorý držala v ruke, z jeho útrob vyslobodila. Tak či onak, draka porazila a jej rany sa zázračne uzdravili. Olybrius a jeho dvorania sa veľmi divili, keď na druhý deň videli pred sebou krásne mladé dievča úplne zdravé. Olybrius bol však zatvrdilý a chcel dosiahnuť svoj pôvodný zámer. Margita naďalej odmietala obetovať pohanským bohom, preto ju hodili do ohňa. Plamene jej však neublížili. Tak ju hodili do studne. Aj z tej však vyšla živá a zdravá. Tieto zázraky presvedčili mnohých o tom, že kresťanská viera, ktorú Margita vyznávala a za ktorú bola ochotná aj umrieť, je pravou vierou a tiež sa stali kresťanmi. Nakoniec dal Olybrius Margitu sťať mečom.
Súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka v sebe reflektuje všetky vyššie uvedené historické, kultúrne, spoločenské a náboženské skutočnosti. Zároveň sa však autori chceli vyhnúť „kopírovaniu“ zažitých dobových konvencii zobrazovania svätcov a pokúsili sa pretlmočiť tento hlboký obsah dnešnému človeku v jemu zrozumiteľnom a dostupnom jazyku. V prvom rade sa na stredovekých vyobrazeniach sv. Margity vyskytuje drak zväčša v inferiórnej polohe. Vyplýva to z toho, že bolo zaužívané zdôrazňovať dominantnú pozíciu svätca a drak ako symbol zla bol teda len atribútom sochy svätice. Pre autorov súsošia je drak – symbol diabla – predovšetkým vyjadrením hrubej sily, moci a prevahy. Je svojim spôsobom krásny, ale zároveň aj strašný. Preto ako materiál zvolili železo (pláty hrúbky 3 mm zvárané elektródou), ktoré ponechali bez povrchovej úpravy a špeciálnou kyselinou dosiahli jeho rovnomerné zhrdzavenie. Drak je postavený na železnom podstavci, čo reflektuje skutočnosť, že diabol má na tejto zemi moc a v istom zmysle jej (dočasne) vládne.
Na zvýraznenie kontrastu medzi Margitou a drakom je socha svätice zhotovená z lipového dreva – čo je materiál živý, oproti železu mäkší a slabší. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že človek – navyše slabá žena – nedokáže vzdorovať diablovi – vládcovi sveta. No skrze Božiu pomoc a symbol spásy – znamenie kríža – Margita nad drakom víťazí. Kríž, ktorý socha Margity drží v rukách a zabodáva ho drakovi do brucha – je ukutý zo železných ťahadiel (hrúbka 3 cm), ktoré kedysi držali po kope ruiny Kostola sv. Žofie v Zborove. Aj v tomto vidíme istú symboliku: kov, ktorý držal pohromade Boží chrám zničený ľudskou zlobou (vojnou) je pretransformovaný do podoby kríža, ktorý túto zlobu poráža. Kríž je zabodnutý do brucha draka, čím umelci odkázali na starú apokryfnú legendu, podľa ktorej drak Margitu zhltol a ona sa z jeho útrob dostala za pomoci kríža, ktorý držala v ruke. Čelný pohľad sochy nie je orientovaný do rušnej cesty, ale do parku, ktorý bude v budúcnosti slúžiť aj ako miesto tichého rozjímania a oddychu. Do cesty je ale orientovaná monumentálna hlava draka, ktorá vyjadruje práve silu a príťažlivosť zla. Náhodný okoloidúci, ktorý chce plne pochopiť posolstvo tohto súsošia musí podstúpiť istú námahu a pozrieť sa na sochu „z druhej strany“. Lebo z tej „prvej“ má navrch práve drak.
Počas tohtoročného podujatia sa konali aj dve sprievodné akcie. V piatok (20. júla) sa uskutočnil koncert Československého komorného dua (Pavel Burdych a Zuzana Berešová) v Kostole sv. Žofie v Zborove. Na koncerte, ktorý bol usporiadaný v rámci 9. kultúrneho leta Bélu Kélera, odzneli skladby Bélu Kélera, Jozefa Grešáka a Ladislava Kupkoviča. Ešte pred samotným koncertom bolo slávnostne posvätené súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka, ktorý symbolizuje diabla, s ktorým táto svätica zápasila a znamením kríža ho s pomocou Božou aj porazila. Obradu predsedal bardejovský dekan Mons. Pavol Marton za prítomnosti zborovského farára Petra Nováka, kaplánov Mareka Vajsa a Petra Pasternáka, dôstojného pána Petra Fottu a hojnej účasti veriaceho ľudu z celej farnosti.
Sympózium vyvrcholilo v nedeľu 22. júla vernisážou, na ktorej boli sochy predstavené verejnosti. Kvôli nepriazni počasia sa akcia začala o hodinu neskôr v sále Kultúrneho domu v Zborove, no napriek tomu sa vydarila. Postupne vystúpili hudobné zoskupenia Harmónia Band pri ZUŠ Michala Vileca v Bardejove, Priatelia hudby zo Zborova a skupina hráŠOK z Nitry. Pre návštevníkov podujatia bolo pripravené občerstvenie.
Ďalší ročník Drevosochárskeho sympózia sa uskutoční v tradičnom termíne v júli budúceho roka.
FOTOGALÉRIA:
Pozrite si fotoreport z predchádzajúceho ročníka Drevosochárskeho sympózia v Zborove.
