autor - Mila Olejára pozná väčšina Bardejovčanov. Slovenské porekadlo hovorí, že za úspešným mužom hľadaj šikovnú ženu. 😊 Skúste sa nám teda predstaviť, pani Olejárová.
„Som rodáčka z Bardejova, kde som sa narodila v našej nemocnici a po ukončení Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach som sa vrátila pracovať do tej istej nemocnice. Pracovala som na oddelení psychiatrie. Ako lekár – psychiater som pôsobila aj v Kanade, kde sme s manželom odišli pracovať. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa môj záujem o duševné zdravie len upevňoval a prehlboval.“
Takže stojíte po boku Mila celý život a poznáte sa odmlada.
„Nepoznáme sa úplne odmalička. S Milom nás zoznámila naša spoločná kamarátka po skončení vysokej školy. Padli sme si do oka. A som rada, že sme mali možnosť prežiť spolu viac ako 22 rokov. Milo je ambiciózny človek, imponuje mi na ňom to, že vždy videl širšie súvislosti, mal víziu a išiel si za ňou.“
Aké ťažké bolo rozhodnutie opustiť rodný Bardejov, rodinu a vydať sa do ďalekého sveta?
„Aj keď nám Bardejov bol a je srdcu blízky, rozhodli sme sa, podobne ako mnohí iní Bardejovčania, hľadať uplatnenie a skúsenosti aj mimo. Bolo to určite ťažké rozhodnutie, išli sme do neznámeho sveta, kde zadarmo nič nedostanete. Váš úspech závisí len od vašich schopností učiť sa nové veci a rozvíjať si svoje vedomosti. To sme skutočne ocenili, pretože práve to bolo hlavné kritérium úspechu a nemuseli sme si hľadať známosti alebo bočné chodníčky, ktoré by nás posunuli ďalej.“
Práca a uplatnenie v zahraničí je častokrát veľmi náročné. Prečo ste sa rozhodli vrátiť? Ťahalo vás to s rodinou domov?
„Tým, že sme často rozmýšľali o rodnom meste, postupne sa rodila myšlienka, že Milo so svojimi víziami by mohol pomôcť mestu, ale hlavne ľuďom žijúcim v ňom. Bolo to rovnako náročné rozhodnutie ako rozhodnutie odísť z Bardejova. Po viac ako roku v Bardejove to považujeme za správne rozhodnutie. Sme nielen spolu s rodinou, kamarátmi, ale máme pocit, že prispievame k niečomu, čo má význam.“
Prezdraďte nám teda niečo o svojej práci.
„Po návrate do Bardejova som sa rozhodla venovať hlavne deťom a uľahčiť im prechodné obdobie. Zároveň chcem byť oporou Milovi v jeho úsilí. Moja práca bola náročná, ale rovnako náročné je byť rodičom školopovinných detí. Momentálne zvažujem ako najlepšie využijem svoje dlhoročné zahraničné skúsenosti v psychiatrii. Mojím primárnym záujmom je liečenie závažných psychických ochorení, ako je schizofrénia či bipolárna porucha.“
Ako zvyknete využívať voľné chvíle, pani Olejárová? Viete si nájsť čas aj pre seba? Obľúbené miesto v Bardejove, na Slovensku.
„Rada čítam a cestujem. Aj keď sme toho roku veľa toho nenacestovali, verím, že popri náročnej práci primátora si manžel nájde čas na spoločné aktivity so mnou a s deťmi. Radi vyrážame na cyklotúry po okolí, zájdeme aj za hranice do Krynice, kde okrem dobíjania energie obdivujeme vybudované cyklochodníky a služby v okolí kúpeľného mesta. Vždy, keď mám chvíľu voľna, spolu s deťmi navštívime mojich rodičov na vidieku. To je moje najobľúbenejšie miesto na Slovensku.“
Ako ovplyvnila kampaň Vás a Váš život?
„Naše rozhodnutie vrátiť sa na domov nebolo prvoplánové. Vedeli sme, že to nebude ľahké. Ale zároveň sme sa veľmi tešili na naše rodiny, známych a kamarátov. Vďaka Milovej kampani som spoznala veľa hodnotných a kvalitných ľudí, ktorí ho podporujú a pomáhajú mu na ceste za spoločným cieľom. Verím, že Milo je pripravený prevziať samosprávu mesta a starať sa o jeho obyvateľov trpezlivo, rozvážne, láskyplne a zodpovedne, rovnako dobre ako sa celý život stará o svoju rodinu.“
