Verejný priestor v srdci sídliska sa výrazne zmení. Projekt AB-PARKU ponúkne nové možnosti parkovania pod úrovňou terénu.

Všetci Bardejovčania poznajú centrálny priestor najväčšieho bardejovského sídliska pod názvom „Abečko“. Nikto súboru budov pre obchod a služby nepovie inak. Práve tu dôjde po vyše troch dekádach od výstavby celej zóny k najvýraznejšej stavebnej zmene. Nevyužívaný priestor, ktorý slúžil prevažne na prechod a plochy verejnej zelene dostane novú tvár.

Projekt pod označením AB-PARK (predtým TRINITY) sa začal realizovať ešte na začiatku roka. Priestor, kde sa realizuje zámer investora je z južnej strany ohraničený budovou tzv. Žaby, z východnej strany Nákupným centrom AB a zo západu budovou Makosu, ktorej vlastníkom je akciovka SCOMA, a.s. V budove je prevádzka potravín maloobchodnej a veľkoobchodnej siete Makos, a.s. Obe spoločnosti vlastní podnikateľ J. Jančošek, ktorý je aj za novým zámerom AB-PARKU-u v tesnom susedstve Makos-u. Pozemky (1598 m²) vedľa obchodného domu, kde sa realizuje podstatná časť stavby investor nadobudol od Mesta Bardejov ešte v roku 2017 zámenou parciel v areáli Hnedého priemyselného parku na ul. Duklianska, vo vlastníctve spoločnosti SCOMA, a.s. Dôvodom zámeny zo strany mesta bolo majetkovoprávne dovysporiadanie prístupovej komunikácie v areáli MHPP (Mestského Hnedého priemyselného parku).

Pôvodný priestor bol so svojou funkciou určený skôr ako tranzitná zóna medzi jednotlivými objektami, ktorá nemala nejaký výraznejší prínos pre obyvateľov sídliska. Nenachádzali sa tam lavičky ani iný mobiliár a spevnené povrchy boli tvorené zdevastovaným asfaltom. V zimnom období boli tieto plochy často so zanedbanou alebo žiadnou údržbou. V tejto časti bola umiestnená aj verejná zeleň, no jej kvalita je diskutabilná. Exponovaný priestor, ktorý dennodenne navštevujú ľudia z blízkych bytoviek by si isto zaslúžil vyššiu užívateľskú a estetickú kvalitu. O parkovej zeleni asi nemohla byť reč a pravdepodobne sa nejednalo o plánovitú výsadbu. Nemožno však poprieť fakt, že výskyt akejkoľvek zelene v urbanistickej štruktúre mesta je nevyhnutný. A to v čo najväčšej možnej miere.

Avšak práve zahusťovanie intravilánu mesta výstavbou nových budov je v rozpore s cieľom zachovať a skvalitniť existujúcu zeleň. A to je práve jeden z dôvodov, prečo výstavba nového projektu mnohých Bardejovčanov znepokojila. Vzrastlé stromy padli a miesto obsadili bágre a stavebné mechanizmy.

Mnohí z občanov sa na nás obrátili a pátrali po informáciách, čo sa na danom území chystá. Vyjadrovali nesúhlas s likvidáciou zelených plôch a výstavbou ďalšieho obchodného domu. Veď v Bardejove ich za posledné roky vyrástlo už niekoľko. Zakrátko bola parcela obohnaná plotom s vyvesenou stavebnou tabuľou a vizualizáciou zámeru investora.

Kto nakupuje v tejto časti mesta a pohybuje sa autom, určite mu je známy aj problém s parkovaním. Nedostatočná kapacita parkovacích miest je pre túto lokalitu realitou. Práve to neuniklo investorovi stavby a prevažná časť celého objektu je práve podzemné parkovisko. Ak predsa chce, aby k nemu chodili ľudia komfortne nakupovať, mal by zabezpečiť aj možnosť zaparkovať v adekvátnej blízkosti. Rozhodol sa vskutku o dosť radikálne a rozsiahle riešenie. Jeho zámer mu uľahčí realizovať už samotná charakteristika terénu územia, kde sa vybagrovaním obrovského množstva zeminy vytvorí priestor pre parkovisko pod úrovňou terénu, ktoré výrazne zvýši počet parkovacích miest v území, bez toho, aby došlo kvôli parkovisku umiestnenému priamo na povrchu k ďalšej eliminácii zelene a pribúdaniu spevnených plôch v okolí. Vjazd do parkoviska bude umožnený z Gorlickej ulice.

Podľa Ing. arch. Aleny Petejovej z architektonického ateliéru OLEJARarchitekt, ktorá pracovala na tomto projekte je objekt navrhnutý citlivo tak, aby výškou (1 čiastočne podzemné podlažie + 1 nadzemné podlažie) ani rozsahom neprevýšil priľahlú zástavbu. Úbytok zelene v mieste samotnej stavby je v projekte navyše nahradený vegetačnou extenzívnou, tzv. „zelenou“ strechou.

Zelené strechy sú v našom meste skôr raritou a počet budov s týmto ekologickým riešením spočítame možno na prstoch jednej ruky. Preto vítame zámer investora, že sa rozhodol pre toto riešenie. Výhody zelenej strechy výrazne zhodnocujú budovu a ponúkajú rad ekologických výhod, ako ochladenie vzduchu a produkciu kyslíka, reguláciu vlhkosti, prachu a ukladanie dažďovej vody. V neposlednom rade prispievajú aj k estetizácii celej stavby.

V súvislosti s výstavbou podzemného parkoviska je v projekte navrhnutá aj úprava terénu v mieste nad parkoviskom tak, aby sa zjednotil verejný priestor bezbariérovou úpravou – odstránením esteticky nevzhľadných schodov do prevádzky pošty a Makosu, ktoré boli v zlom technickom stave. Z podzemného parkoviska je navrhovaný výťah, ktorým sa parkujúci dostanú priamo na terén. Cieľom projektu bolo tiež skvalitniť verejný priestor medzi objektmi Makosu, Žaby a novonavrhovaného objektu prevádzkovo i vizuálne a to vytvorením mini námestia. Podľa architektky bol tento priestor len miestom, ktorý slúžil na prechod, nie na pobyt ľudí. Práve tento projekt má za cieľ toto zmeniť a vytvoriť pre Bardejovčanov novú atraktívnu zónu s novými funkciami.

Loading ...

Treba tiež pripomenúť, že len pár metrov od riešeného územia existuje plocha s formujúcou sa parkovou zeleňou. Nachádza sa pred budovou Nákupného strediska AB. Park Európy, ktorý v blízkom horizonte prejde rozsiahlou obmenou a doplní ho aj vodný prvok, však ešte len čaká na svoju revitalizáciu. Projekt začatia realizácie v rámci projektu 1.etapy revitalizácie vnútroblokových priestorov na sídlisku Obrancov mieru sa už niekoľkokrát odložil.

Poďme sa ešte pozrieť na riešenie verejného priestoru trocha detailnejšie. Územný plán mesta Bardejov komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie v rozsahu celého katastrálneho územia mesta. Zosúlaďuje záujmy a činnosti, ovplyvňujúce územný rozvoj, jeho životné prostredie, ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčeho využívania územia. Jednoducho povedané, tento zaväzujúci dokument striktne určuje to, čo – s akou funkciou a kde, v akom rozsahu sa v Bardejove postaví, pokiaľ možno s rešpektovaním dlhodobého rozvoja mesta.

Výstavba AB-PARKU je podľa projektanta v súlade s požiadavkami investora a mesta. Stavba vyhovuje súčasným platným regulatívom. Ďalej dodáva, že ak by existovala požiadavka zachovať konkrétnu vzrastlú zeleň, museli by to pri tvorbe zámeru rešpektovať. Faktom však je, že v Bardejove neexistuje podrobnejšia územno-plánovacia dokumentácia všetkých zón, ktorá by detailnejšie a cielenejšie riešila architektonické regulatívy, vrátane zelene, pre podobné projekty. Podľa architekta Mila Olejára to dáva investorom väčšiu voľnosť a výhodu pri rozhodovaní o danom území. Mesto v tom prípade podľa neho ťahá za kratší koniec.

V prípade výstavby AB-PARKU sa mali architekti o čo oprieť, pretože Sídlisko Obrancov Mieru má zhodou okolností spracovaný Územný plán zóny. Ten je však zastaralý a bol spracovaný ešte v roku 1998. Podľa Olejára je nevyhnutné spracovať nové územnoplánovacie dokumentácie zón s dôrazom na zachovávanie zelene.

Druhým faktorom pri rozhodovaní počas plánovacieho procesu je účasť a zapojenie verejnosti. Práve informovanosť občanov o najrôznejších stavebných zámeroch v blízkostí ich obydlí má v meste Bardejov veľké trhliny a exemplárnym príkladom je výstavba benzínky na ulici Ťačevská. V Bardejove však debata začína, až keď sú pod oknami bágre alebo padne prvý strom. To je potrebné zmeniť.

Pozrite si ako vyzerá úvodná fáza projektu AB-PARKU. V nej prebieha hĺbenie stavebnej jamy a príprava celého priestoru pre zakladanie stavby.