Staničný areál už dlhodobo nie je hodný mesta zapísaného v zozname UNESCO!

Staničný areál už dlhodobo nie je hodný mesta zapísaného v zozname UNESCO!

Autobusová či železničná stanica sa často stáva miestom, kde sa uskutoční prvý kontakt turistu s mestom, ktoré sa rozhodol navštíviť. Samozrejme, ak neprichádza autom, prvý dojem tak poznačí budova, ktorá je dlhé roky v nevyhovujúcom stave. Zvonku rozpadávajúca sa fasáda obvešaná reklamou, zvnútra vybavením a službami nehodná 21. storočia a mesta zapísaného v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.


(8.11. doplnené o stanovisko SAD Prešov, a.s.)

Pri pohľade na budovu sa zrejme zastavil čas.

V období socializmu v meste Bardejov nevzniklo veľa kvalitných stavieb. Svetlou výnimkou je práve budova stanice, ktorá bola v čase svojho vzniku unikátnym riešením prepojenia komplexu budov zabezpečujúcich servis pre cestujúcu verejnosť pre cestovanie vlakom či autobusovými spojmi. Nový moderný areál ČSAD a ČSD bol odovzdaný do užívania v roku 1985. Náklady na jeho výstavbu vtedy predstavovali 57 mil Kčs. Po dokončení výstavby bol do užívania Bardejovčanom a návštevníkom odovzdaný dôstojný a architektonicky zaujímavý komplex, ktorý tvoril dominantný prvok novej štruktúry zástavby v tejto časti mesta.

Nikoho netreba presviedčať, že 33 ročná budova nevyhnutne potrebuje generálnu opravu. Zvonku neprehliadnete rozpadávajúcu fasádu, strešné podhľady a zanedbané okolie. Ani všadeprítomná nevkusná reklama neprekryje úbohý a zanedbaný stav objektu.

Veľkorysé riešenia priestorov a objektov stanice, pri ktorých dlhé roky absentovala údržba však časom stratili svoj lesk i opodstatnenie. Od vybudovania stanice sa prakticky žiadnej komplexnejšej obnovy nedočkala. K čiastočnému zásahu došlo v roku 2012 pri dostavbe servisného strediska pre autobusy, kedy boli z veľkej časti zlikvidované pôvodné nástupištia a podzemné chodby k nim. Chodby boli dlhodobo nevyužívané a neposkytovali potrebný komfort pre cestujúcich. Počet nástupíšť pre autobusy bol zredukovaný a zostávajúce prešli rekonštrukciou do pôvodnej podoby. Pôvodný keramický obklad na zvislých strechách prístreškov, ktorý ladil s fasádou celej budovy stanice, po prestavbe nahradilo modré oplechovanie.

Nový objekt autobusových opravovní, ktorý vyrástol v miestach niekdajších nástupíšť.

V interiéri stanice došlo v posledných rokoch k stavebným úpravám, ktoré majú od komplexnej rekonštrukcie veľmi ďaleko. Zmeny v dispozícii (foto vyššie) vo vestibule stanice možno trochu scivilizovali tento priestor, ktorý je často využívaný rôznymi asociálmi, no po funkčnej a architektonickej stránke ho znehodnotili. Vestibul stanice ako hlavný priestor, ktorý by mal slúžiť verejnosti, v podstate zanikol. Cestujúca verejnosť bola vtesnaná do novovytvorenej uličky, ktorá vznikla zastavaním toho priestoru. Rozčlenenie priestoru stanice na menšie prenajímateľné plochy pre najrôznejšie prevádzky postavilo funkciu vestibulu stanice do úzadia a prednosť dostali komerčné priestory. Do priestoru stanice predtým prenikalo dostatok svetla vďaka preskleniu prednej fasády. V súčasnosti sa tento otvorený priestor takmer uzavrel a vestibul je odkázaný na umelé osvetlenie alebo si posedíte v prítmí. V minulosti bol zúžený aj prístup k vlakom, kde vznikli tiež obchodné priestory – dnes prevádzka lekárne.

Výstup na nástupištia a pohľad na perón, či už náhodou nie je pristavený vlak je dnes možný len v obmedzenej miere.
Pohľad z druhej strany na nekoncepčné rozdelenie časti vestibulu.

Fotka vyššie je ukážkovým príkladom toho, ako urobiť zo staničného priestoru len akúsi tranzitnú zónu. Cestujúci nemá dôvod zdržiavať sa v tomto priestore viac ako je nevyhnutné. Interiér vestibulu stanice stratil funkciu, na ktorý bol primárne navrhnutý.

V priestoroch železničnej stanice sme ešte donedávna (január 2016) mohli nájsť aj zastaralé zariadenie na sledovanie spojov. Dnes už je našťastie v staničnom priestore moderná elektronická tabuľa. Veríme, že tento exemplár poputoval niekde do múzea dopravy.

Verejné toalety sú umiestnené v suteréne stanice. Dvere v nich pripomínajú skôr záchody v nejakom punkovom klube v podzemí. Vybavenie nemá zmysel komentovať. Fotografia hovorí samá za seba. Pripomíname, že toto je jediná verejná toaleta v celom areáli, ak nepočítame tie neoficiálne, v zákutiach celého komplexu.

Spomínaná necitlivá prístavba zamedzila prístup dennému svetlu. Z predtým veľkoryso riešeného priestranného vestibulu plného svetla sa týmto zásahom stala tmavá stiesnená chodba odkázaná na umelé osvetlenie. Pre majiteľa objektu vznikla síce ďalšia prenajímateľná plocha a rozšírenie ponuky služieb, no pre cestujúcu verejnosť táto zmenená dispozícia priniesla istý diskomfort.

Ak sa chcete vrátiť v čase o niekoľko desaťročí, netreba na to stroj času, stačí návšteva staničného bufetu. Privíta vás závan začiatku 90-tych rokov. Medzi vybavením nechýbajú stravovacie stoly, kde hostia svoje jedlá konzumujú postojačky. Na ostatných – jedálenských nájdeme praktické gumené obrusy. Z ponuky jedál okrem tresky, parížskeho šalátu či držkovej, si môžeme vybrať aj lahodný segedín. Na regále nechýbajú klasické malinovky v sklenenej fľaši a na vrchnej poličke sa vynímala aj litrová fľaša octu.

Zadnú časť vestibulu zapĺňal široký sortiment tovaru, ktorý sa tiahol až k výstupu k nástupištiam. Okrem cestovných kufrov čínsky obchod ponúkal široký sortiment tovaru. Nechýbali sekery či repliky historických strelných zbraní.

Na stanici je možné zakúpiť si cestovný lístok na vlak v tejto pokladnici. Mreža na pravo má pravdepodobne zabrániť nechcenému pohybu asociálov.

Čo na to vlastníci?

V súvislosti s dlhoročným nepriaznivým stavom budovy sme sa obrátili na oboch vlastníkov objektu a celého staničného areálu. Jedným z nich je SAD Prešov a.s. a druhým vlastníkom sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Pýtali sme sa na to, či sa v blízkej dobe chystá rekonštrukcia a modernizácia stanice. Nielen Bardejovčania, ale aj návštevníci si vynovenú stanicu isto zaslúžia. ONline Bardejov čaká na stanoviská oboch vlastníkov.


Aktualizované 8.11. o stanovisko PhDr. Jozefa Kičuru, Generálneho riaditeľa SAD Prešov, a.s.


  • Má SAD Prešov, a.s. po dávnejšej investícii v podobe dostavby servisného strediska pre autobusy aj zámer investovať do samotnej budovy stanice?

„Spoločnosť má pripravené projekty a stavebné povolenie na rekonštrukciu budovy Autobusovej stanice v Bardejove. Rekonštrukcia časti budovy (vestibul – vstupy) začala v novembri zatepľovaním fasády k novej povrchovej úprave, postupnou výmenou okien a vstupných dverí. Vo vnútri budovy spoločnosť pripravuje nové moderné pracovisko dispečingu s obrazovkami na sledovanie online pohybu autobusov. V minulom roku spoločnosť realizovala rekonštrukciu vestibulu s namontovaním informačných tabúľ.“

  • Keďže SAD Prešov, a.s. nie je jediným vlastníkom budovy, prebiehajú aktuálne nejaké rokovania so Železnicami Slovenskej republiky o komplexnej rekonštrukcii budovy stanice?

„SAD Prešov, a.s. prostredníctvom architekta oslovila Železnice SR, tieto však nereagovali.“

  • Prebehla nejaká komunikácia zo strany samosprávy Mesta Bardejov o nájdení spoločných riešení vo veci chátrajúceho objektu stanice?

„SAD Prešov, a.s. komunikuje s mestom Bardejov ohľadom architektonického riešenia stanice a riešenia dlhodobého problému s bezdomovcami na Autobusovej stanici Bardejov.“

  • Za ktoré časti budovy zodpovedá SAD Prešov a.s.?

„Administratívna budova – vlastník SAD Prešov, a.s. Vestibul – vlastník budovy SAD Prešov, a.s., užívanie spoločné so ŽSR.“

Stanovisko Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) zisťujeme.


FOTOGALÉRIA:

Spracoval: M.M.

Ohodnoť článok

Hodnotíte kliknutím na hviezdičku!

Priemerné hodnotenie / 5. Hlasov:

Zatiaľ žiadne hlasy. Buďte prvý!

Podobné príspevky

Subscribe
Upozorniť na
guest
0 (KOMENTÁRE)
Inline Feedbacks
View all comments
0
Pridajte komentár pod článkom. Ďakujeme!x