ONline Bardejov

Zhotoviteľ postavil aj zbúral a postaví nanovo. Kto pochybil?

Zhotoviteľ postavil aj zbúral a postaví nanovo. Kto pochybil?

Obnova mestského opevnenia a jeho zapojenie do infraštruktúry mesta, ktoré sa systematicky, a po etapách realizuje od roku 2006 prinieslo aj búranie toho, čo sa stihlo pri rekonštrukcii postaviť. Nejde len o malý kúsok hradieb. Bolo potrebne zbúrať približne 30-metrovú nestabilnú časť parkánového múru, ktorý stál takmer 40-tisíc eur. Čo bolo príčinou radikálneho riešenia a koho je to vina?


Výstavba parkánového múru smerom k Hrubej bašte bola súčasťou rozsiahleho komplexu obnovy Hornej brány s barbakanom. Počiatočné práce obnovy tejto časti fortifikačného systému začali ešte v roku 2015, kedy sa natrvalo prerušil umelý násyp na konci Rhodyho ulice, aby prebehol terénny archeologický prieskum, zdokumentovanie nálezov a následná rekonštrukcia a obnova opevnenia do podoby ako ju poznáme dnes. Práce realizovala firma CUKSTAV s.r.o. Už v roku 2015 bol predpoklad na prvej etape obnovy preinvestovať približne 450tisíc eur. Financovanie bolo zabezpečené prostredníctvom dotácie Ministerstva financií SR. 


V nadväznosti na takmer dokončený komplex Hornej brány sa v nasledujúcich rokoch mesto pustilo aj do obnovy ďalších opevnení – priekopových a parkánových múrov, ktoré mali vo finále vytvoriť ucelený systém opevnenia, ktorý má byť aj plnohodnotnou zložkou funkčnej infraštruktúry mesta. V lokalite vodnej priekopy sa asanovali nevhodné objekty, a po odstránení vegetácie a zásypov sa začali etapovito dostavovať aj okolité hradby.

Stav pred obnovou priekopových múrov v roku 2015

Poďme sa ale pozrieť na jeden konkrétny úsek opevnenia, ktorý sa do centra pozornosti dostal pred pár dňami, keď sa pod zbíjacím kladivom začal meniť na kopu sutín. Dôvodom bola narušená statika a nestabilnosť celej konštrukcie. Merania zaznamenali posun až o 16 cm. Asi 30-metrový úsek hradieb bolo nevyhnutné zbúrať. Hradby nepodľahli delovému útoku na mesto, ale ohrozila ich obyčajná gravitácia či nedôslednosť navrhovateľa celého stavebného riešenia.

Skôr než sa múr zrútil pod vlastnou váhou, prišiel na miesto bager a zahryzol sa do hradby.

Komplexné odkrývanie priebehu parkánovej línie hraby pod úrovňou terénu prebiehalo v novembri 2017. Archeologický prieskum už v skorších fázach odhalil pomerne dobre zachované segmenty hradobného múru a dala sa jednoznačne určiť jeho poloha a konštrukčné riešenie. Výšku novej konštrukcie nad terénom už vtedy predurčoval okolitý terén, prevýšenie a taktiež zachovaná pôvodná časť parkánového múru, ktorý mal nie príliš ideálny náklon. Výška koruny hradby tak musela siahať aj do výšky niekoľkých metrov, aby sa vyrovnala s terénom v parkánovom priestore. Tak postupným navážaním lomového kameňa začal múr pod rukami majstrov naberať na sile a svojej výške.

Ak by mal múr zostať len pri tejto výške, jeho stabilita by bola určite zaručená.

Obnova s čo najväčším rešpektovaním pôvodných stavebných postupov pri budovaní stredovekého opevnenia do istej miery vyradila z procesu výstavby sofistikovanejšie konštrukčné riešenia, ktoré si tento terén určite vyžadoval. Tak sa prezentácia múrov nad terénom budovala viac-menej ukladaním vrstiev lomového kameňa s použitím spojovacej malty, kým sa nedosiahla požadovaná výška podľa schválenej projektovej dokumentácie. Počas výstavby sme nezaregistrovali dômyselnejšie odvodnenie svahu, dodatočné kotvenie alebo iné spevňovacie prvky celej konštrukcie. Betonárska oceľ sa použila len vo veľmi malej miere. Ak by však náklon múru stavebník od začiatku realizoval výraznejšie opačným smerom, múr by mal zabezpečenú stabilitu samotou gravitáciou. Avšak pri realizovaní ďalšej fázy obnovy tento úsek hradieb len kopíroval výrazný náklon skôr postaveného muriva. Fotografia zachytáva výrazný náklon prvej vybudovanej fázy s pokračovaním smerom k Hrubej bašte. Registrujeme vychýlenie hradby niekoľko stupňov smerom von do vodnej priekopy.  Fotografia je z augusta 2020.

Náklon v oblúku hradby zdá sa nebudil takú  pozornosť.

Po dokončení celej línie parkánového múru od Hornej brány až po Hrubú a Malú baštu, sa po nejakom čase začali na múre objavovať výrazné praskliny. Na konci septembra 2021 sme ich zdokumentovali a všimli sme si aj výraznejší náklon celej konštrukcie, ktorá nás natoľko neprekvapila, keďže už počas výstavby mal podobné parametre. Trhliny sme zaznamenali na troch miestach a vyznačili ich na tejto fotografii. Celú reportáž si môžete pozrieť TU.

Miesta, kde sa objavili trhliny. Niektoré dosahovali šírku aj niekoľko centimetrov.

Podľa vyjadrenia Mesta Bardejov, mesiac na to zhotoviteľ stavby zabezpečil meranie geodetom. Dlhodobé merania na začiatku nevykazovali zmeny stavu. Až neskôr, v roku 2022 sa objavila výraznejšia odchýlka. Ďalej už zo stanoviska vedúceho referátu tlačového odboru na Mestskom úrade, Štefana Hija.

„Uvedený úsek (ako aj celá stavba) boli realizované v zmysle platnej projektovej dokumentácie a v zmysle rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Prešov. Aj na uvedenom úseku sa realizoval archeologický výskum, ktorým bol odhalený pôvodný parkánový múr. Na pôvodný múr – v súlade s rozhodnutím KPÚ Prešov a usmernením odborného pracovníka KPÚ Prešov – sa nadmurovala nová konštrukcia parkánového múru, na ktorom sa v týchto intenciách pokračovalo v jeho obnove. Po jeho výstavbe a optickej kontrole sa vykazovali nepresnosti múra v zvislosti. Z toho dôvodu zhotoviteľ stavby zabezpečil zameranie odborným geodetom ešte v októbri 2021. Následne bolo toto zameranie realizované každý mesiac – a nevykazovalo zmenu stavu. Až koncom februára 2022 zameranie potvrdilo zvislú výchylku parkánového múru cca 16 cm. – Po porade s projektantom stavby bola dohodnutá asanácia tejto časti múru až po pôvodné hradobné opevnenie, na ktorom bol tento múr postavený. Po asanácii a začistení pôvodného múru projektant určí ďalší postup prác na zabezpečenie statiky múru. – Samospráva Bardejova tak iniciatívne, vychádzajúc z pocitu maximálnej zodpovednosti pristúpila k riešeniu okamžitej sanácie, aby predišla budúcim prípadným škodám.“

K celej situácii Mesto Bardejov veľmi pružne zareagovalo a rozhodlo sa pre naozaj radikálny krok, ktorý určite nemohol zostať bez povšimnutia širokej verejnosti. Búranie narušenej časti múru, tak bola naozaj nevyhnutnosť a pochopilo to aj vedenie mesta. Odvoláva sa na to, že stavba ešte nebola riadne ukončená a odovzdaná do užívania. Stavba podľa nich prebehla podľa platnej projektovej dokumentácie a v súlade s usmerneniami KPÚ Prešov. Hij zdôraznil, že samospráva pristupuje k rekonštrukciám pamiatok veľmi zodpovedne.

„Keďže samospráva Bardejova pristupuje k rekonštrukcii historických pamiatok cieľavedome, je si vedomá náročnosti celého procesu zapájania zrekonštruovaného fortifikačného systému do bežného života a snaží sa správať zodpovedne na margo uvedeného prípadu chceme poznamenať nasledovné: zrekonštruovaný múr je ešte stále staveniskom a vzťahujú sa naň podmienky ako na (zatiaľ) neodovzdané dielo. – V čase prípravy projektu stavby a povoľovacích konaní nebol potrebný geologický prieskum. Uvedený úsek (ako aj celá stavba) boli realizované v zmysle platnej projektovej dokumentácie a v zmysle rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Prešov. Aj na uvedenom úseku sa realizoval archeologický výskum, ktorým bol odhalený pôvodný parkánový múr. Na pôvodný múr – v súlade s rozhodnutím KPÚ Prešov a usmernením odborného pracovníka KPÚ Prešov – sa nadmurovala nová konštrukcia parkánového múru, na ktorom sa v týchto intenciách pokračovalo v jeho obnove.“

Zhotoviteľom predmetnej časti bola spoločnosť CUKSTAV s.r.o, Bardejov. Práce spojené s asanáciou a opätovnou výstavbou bude podľa samosprávy hradiť samotný zhotoviteľ. Vybudovanie tohto múru stálo približne 39 tisíc eur.

Múr po asanácii. Stál asi iba dva roky.

O vyjadrenie sme požiadali aj Krajský pamiatkový úrad v Prešove. Vyjadrenie nám poskytol Peter Harčár, ktorý na stavbe vykonával štátny pamiatkový dohľad. Približuje celý prípravný proces obnovy, samotnú obnovu chýbajúcej časti hradieb a zdôraznil, že výšku múru pamiatkový úrad nestanovoval. Tú podľa Harčára navrhol realizátor projektovej dokumentácie. Výška hradby v nezachovanej časti sa odvíjala predovšetkým od úrovne zachovaného parkánu.

Zajímalo nás, kto je zodpovedný za celé technické riešenie diela, respektíve, kto dozoroval predmetnú stavbu. Pýtali sme sa na základe akých odborných posudkov sa realizovalo dané technické riešenie výstavby múru do výšky približne 6 metrov na nestabilnom podloží. Stanovisko uverejňujeme v celom znení.

„Obnova mestského opevnenia prebieha systematicky od roku 2005. Postupne sa obnovujú jednotlivé úseky stojacích častí hradbového systému mesta a jednak sa prezentujú aj chýbajúce časti hradieb, ktoré boli zachytené v zaniknutej forme ako murivá nachádzajúce sa pod úrovňou zachovaného terénu. V prípade južnej a juhovýchodnej časti fortifikačného systému mesta prebieha postupná obnova od roku 2015. Samotná juhovýchodná časť parkánovej hradby a s ňou priamo súvisiaceho parkánu prebiehala od roku 2016. Parkánová hradba v juhovýchodnej časti chýbala v značnom rozsahu, no archeologickým výskumom bola nájdená pod úrovňou terénu. V prvej etape výskumu bolo samotné situovanie parkánovej hradby a stav jej zachovania overený archeologickými sondami, následne prebehla ďalšia etapa výskumu a plošne bol zachytený priebeh celej parkánovej hradby v juhovýchodnej časti. Archeologický výskum bol realizovaný v zmysle rozhodnutia tunajšieho úradu, po jeho zrealizovaní bola spracovaná výskumná dokumentácia, ktorá prešla riadnym posúdením v odborno-metodickej komisii Pamiatkového úradu. Na základe výsledkov výskumu následne prebiehala aj samotná obnova parkánovej hradby, ktorej samozrejme predchádzala projektová dokumentácia vo viacerých stupňoch spracovania. Projektová dokumentácia bola schválená Krajským pamiatkovým úradom Prešov. Na tvrdenie, „že rozhodnutím a usmernením odborného pracovníka KPÚ Prešov – sa nadmurovala nová konštrukcia parkánového múru, na ktorom sa v týchto intenciách pokračovalo v jeho obnove“ uvádzame, že Krajský pamiatkový úrad vykonával štátny pamiatkový dohľad prostredníctvom svojho pracovníka – Mgr. Petra Harčara, avšak v jeho kompetencii a ani v kompetencii samotného úradu nie je vykonávanie stavebného dozoru ako takého. Krajský pamiatkový úrad vykonáva dohľad v zmysle ochrany pamiatkových hodnôt. Predmetná časť parkánovej hradby bola zrealizovaná ako nová prezentácia na pôvodných základoch. V zmysle pamiatkových hodnôt je podstatné situovanie parkánovej hradby v pôvodnej trase, prezentácia hradby bez nových prvkov ako sú oporné piliere, či iné stabilizačné prvky z pohľadovej strany (teda zo strany priekopy), ktoré sa nezachytili archeologickým výskumom a je teda zrejmé, že sa v minulosti v tomto úseku parkánovej hradby nenachádzali. Tunajší úrad súhlasil s výškou novoprezentovanej parkánovej hradby v zmysle predloženej dokumentácie, ktorá vychádzala zo stavu navýšenia zachovaného parkánu medzi hlavnou a parkánovou hradbou, avšak konkrétnu výšku nestanovoval. Tú navrhol realizátor projektovej dokumentácie (ešte raz podotýkame, že výška hradby sa odvíjala od úrovne zachovaného parkánu. To je zároveň odpoveď na otázku, prečo je výška parkánovej hradby v rozličných častiach mesta rozličná). Krajský pamiatkový úrad berie plnú zodpovednosť za priebeh situovania parkánovej hradby, ktorý rešpektuje pôvodný historický priebeh v juhovýchodnej časti hradieb. Tunajší úrad však nenesie žiadnu, opakujeme žiadnu zodpovednosť za statické posúdenie, zhodnotenie stability či nestability podložia, technologické prevedenie, spôsob odvodnenia samotného parkánu či návrh statického realizovania parkánovej hradby. Tieto kompetencie a zodpovednosť prislúcha iným zložkám, ktoré sa podieľali na samotnej obnove. Otázka „kto dozoroval predmetnú stavbu, respektíve kto je zodpovedný za celé technické riešenie diela“ tak nespadá do našej kompetencie a preto by bolo neprofesionálne a neodborné sa k nej vyjadrovať. Tunajší úrad nemá v záujme sa z tejto veci vyviňovať, no ešte raz uvádzame, že v zmysle ochrany pamiatkových hodnôt mestského opevnenia sa jednalo o novoprezentovaný úsek a aj táto obnova z pohľadu KPÚ Prešov prebehla štandardne ako to bolo v prípade ostatných už zrealizovaných častí obnovy opevnenia,“ uviedol Peter Harčár z Krajského pamiatkového úradu v Prešove.


SÚVISIACE ČLÁNKY:

Spracoval: M.M.

Ohodnoť článok

Hodnotíte kliknutím na hviezdičku!

Priemerné hodnotenie / 5. Hlasov:

Zatiaľ žiadne hlasy. Buďte prvý!

Podobné príspevky

guest
0 (KOMENTÁRE)
Inline Feedbacks
View all comments
0
Pridajte komentár pod článkom. Ďakujeme!x
()
x