autor - „Hrával som za Bardejov od svojich 5-tich rokov. Prešiel, som každou kategóriou až po A mužstvo. Mojím cieľom bolo hrávať a postupne sa prepracovať do vyšších súťaží. Bardejov hral vtedy druhú ligu tak som všetky ponuky či už od klubov z druhej ligy, alebo nižších súťaží nebral ako posun vpred a ostal som v rodnom meste.“ Začal bývalý futbalista Partizána Bardejov Dávid Belunek (26) svoje spomienky, na to ako v Bardejove začínal a prečo odmietal ponuky na prestup.
Z Bardejova a Partizána napokon predsa odišiel. „Môjmu odchodu z bardejovského futbalu značnou mierou dopomohla vtedajšia covid situácia a pozastavenie športu na Slovensku. Určite mi dajú za pravdu aj ostatní športovci, že vidina budúcnosti bola vtedy viac než biedna. Ak k tomu prirátam vtedajšiu finančnú situáciu v klube, nevidel som inú možnosť ako zbaliť kopačky do ruksaku a odísť za hranice. Boli určite aj iné možnosti ako prečkať zlé časy a ostať pri polo/profesionálnom futbale na Slovensku, ale ja som sa rozhodol odísť. Beriem to ako jedno z mojich najlepších rozhodnutí.“
S futbalom však Dávid celkom neskončil . Popri práci si hľadal aj nové mužstvo. „Zakotvil“ v holandskej amatérskej súťaži.
„V zahraniči som sa istý čas motal bez klubu a hral kadejaké mix zápasy, ale nakoniec som “zakotvil” v Rotterdamskom FC Ijjselmonde – susednej štvrti známeho Feyenoordu. Náš „sobotňajší“ A-team hraje v 3e klasse C. Úrovňou by som to prirovnal k slovenskej 3. lige. Nastupujem pravidelne v základnej zostave. Podarilo sa mi odohrať pár zápasov v pohárových súťažiach proti kvalitnejším súperom. Za zmienku stojí napríklad zápas proti FC Feyenoord B alebo BVV Barendrecht. Náš tím je poskladaný z rôznych nacionalít (Holanďania, Taliani, Turci, Marokánci, ostrovné štáty), ale bez problémov som si tu za krátky čas našiel veľa priateľov. Vďaka tomu sa tu cítim ako doma. Podmienky sú nadpriemerné či už čo sa týka hracích plôch, starostlivosti o hráčov, alebo materiálneho zabezpečenia. Každoročnou klasikou je sústredenie v Španielsku počas prípravy. Bohužiaľ na neporovnanie s podmienkami na Slovensku.“
Samozrejme, že prvoradá je pre Dávida práca. „Som zamestnaný v sektore logistiky a veľkoobchodu. Ako mladý človek sa snažím, aby ma táto moja práca úplne nedefinovala. Vo voľnom čase sa venujem iným, pre mňa podstatnejším činnostiam, od dizajnu a recyklácie oblečenia cez vzdelávanie sa v oblasti financií až po šport (futbal, trail running, fitness).“
O tom ako vyzerá obyčajný pracovný deň bývalého profesionálneho futbalistu Dávid Belunek povedal: „Moje dni sú z veľkého percenta každý rovnaký. Práca potom tréning, či už individuálny, alebo s mužstvom a voľný čas ktorý sa snažím vyplniť zmysluplne. Za opis by skôr stál týždňový cyklus kde trénujeme 2x do týždňa a naše majstrovské zápasy hráme v sobotu. Súťaž je prepletená dvoma pohármi, takže nechýbajú ani zápasy v strede týždňa. Skĺbiť pracovný život s tým športovým je o čosi náročnejšie ale bez športu by som to nebol ja.“
S návratom do rodného mesta a klubu zatiaľ neráta. „Otázky môjho návratu domov je čisto teoretická . Musel by som najprv dostať ponuku aby som na ňu vedel odpovedať. Od istého momentu v mojom živote robím kroky dopredu a nemyslím si, že návrat do Bardejova, respektíve na Slovensko je jedným z nich.“
Na svoj prvý klub i na ľudí, s ktorými sa počas svojej futbalovej kariéry v Bardejove stretol spomína v dobrom. „Na záver by som rád pozdravil všetkých fanúšikov Partizána Bardejov, všetkých trénerov a hráčov, s ktorými som v klube mal možnosť prežiť svoje futbalové roky. Partizán má a bude mať v mojom srdci navždy pevné miesto.“
Slovo na záver. V tlači sa uvádzalo, že Dávid futbalovú kariéru ukončil. Autori vychádzali z vtedy dostupných informácií. Ako si však môžete prečítať vyššie nie je celkom pravda. D. Belunek si svoj život bez futbalu nevie predstaviť : „Futbalu som sa nikdy neprestal venovať a ani neprestanem kým budem zdravý.“
