Uponáhľaná doba svojím prúdom stiahla mnohých ľudí, ale takisto aj zahrabala množstvo zvykov, na ktoré sa v minulosti zabúdať nemohlo. Väčšina tradícií ostala iba v spomienkach tých najstarších členov našej spoločnosti.
Dnes sú obchody plné sladkostí a veľkonočných čokoládových vajíčok. Kopy koláčov, ktoré obsahujú množstvo cukru a nepriaznivo pôsobia na organizmus, sa stávajú hlavným produktom dopytu. Chlapci chodia na oblievačky s peňaženkami, pretože ich hlavným cieľom je získať čo najviac peňazí. Ľudia nakupujú ozdoby, suroviny a stále sa boja, že aj tak toho všetkého nebudú mať dostatok. A v dnešnej situácii by sa o potraviny dokázali aj pobiť.
Žiadne sladkosti!
Nielen, že obrovská taška s nákupom bola v minulosti absurditou, ale ani samotná Veľká noc sa neniesla v znamení sladkostí, či akýchkoľvek podobných dobrôt. Na dedine sa piekli veľké kysnuté koláče a zabíjalo prasiatko na šunku alebo klobásu. Všetko bolo len domáce a iba po posvätení sa mohlo jedlo požívať.
Ľudia sa nebáli o to, čo budú jesť, pretože si všetko dokázali dopestovať doma. Vedeli sa uspokojiť a uskromniť, ak to bolo potrebné, a žiť zdravo a šťastne. Práve minulosť nás môže v terajšej situácii inšpirovať, nie horúčkovité vykupovanie obchodov.
„Veľkonočná tradícia sa nezmenila, akurát, že ľudia stoja pred obchodmi, nie pred kostolmi s košíkmi.“ – vyjadril sa Vlado v komentároch pod jedným príspevkom na Facebooku Online Bardejov.
Radšej z lásky…
Jeden mládenec naberá vodu do vedra, druhý ho podáva tretiemu a ten ľadovou vodou „osvieži“ preľaknuté dievča. A potom vezmú ďalšie okúpať do potoka, alebo len urýchlene plnia druhé vedro studenou vodou. A títo mládenci to robili preto, že chceli dievčatá zaujať, či mali v nich zaľúbenie. To bol hlavný dôvod, prečo chodili šibať a oblievať, nie čokoládky alebo peniaze.
Dedinské zábavy, ktoré sprevádzala väčšinou harmonika, len dopomáhali zveľaďovať lásku medzi mladými. Spoločné tance (a možno aj pár „štamperlíkov“) boli obľúbeným spôsobom trávenia času. A iste to bolo lepšie, ako četovanie či ťukanie do telefónov na prvom rande.
Množstvo z týchto postupov by ale v tomto storočí málokto mohol realizovať. Mlyny, či vlastné polia ostávajú len snom, či predstavou. No schopnosť radovať sa z každej maličkosti je súčasnému človeku, ktorý si zvykol na prvotriedne podmienky, aj tak stále vzdialená.
Spomenuté zvyky a tradície boli zaužívané v obci Hervartov, kde býva aj pani Jurčišinová, ktorá nám aj prostredníctvom tohto článku s radosťou priblížila to, ako prežívali Veľkú noc v minulosti.