Milo Olejár: Nachádzame sa vo fáze „dojazdu“. Je čas doplniť energiu a mesto znova naštartovať

Ďalšie pokračovanie rozhovoru s architektom Miloslavom Olejárom. Považuje za človeka, ktorý dlhodobo pracuje pre komunitu, aktívne sleduje potreby mesta a vždy sa snaží prinášať konkrétne riešenia. S nami hovorí o tom, čo považuje za najdôležitejšie pre rozvoj Bardejova, ako vníma súčasný stav mesta a aké sú jeho vízie do budúcnosti.

Prvú časť rozhovoru si môžete prečítať tu.

V článku sa dozviete

Milo Olejár opisuje premárnené príležitosti Bardejova – najmä zlé nakladanie s mestským majetkom a chýbajúcu strategickú víziu – a zároveň pomenúva priority, ktoré by chcel v meste zmeniť: posilniť ekonomiku, zlepšiť fungovanie úradu a podporiť kultúru, šport a školstvo.

Ak by ste sa rozhodli ísť znova do politického boja, kandidovali by ste už druhýkrát. V čom ste iný ako pred prvou kandidatúrou? Zmenili sa vaše priority v zmysle toho, s ktorými vecami chcete okamžite pohnúť?

Určite poznám mesto lepšie ako pred piatimi rokmi, aj keď ma toto poznanie nie vždy teší. Potrebujeme pohnúť s tvorbou pracovných miest a zefektívniť fungovanie niektorých mestských pracovísk, predovšetkým stavebného úradu, ktorý je personálne poddimenzovaný.

Ak chceme v Bardejove vážne myslieť na kultúru, musíme nájsť vhodné miesto pre kultúrny dom. Ak chceme vážne podporovať šport, je potrebné vypracovať systém, ako doň získať viac financií. Rovnako je potrebné naštartovať určité zmeny v školstve, aby učitelia cítili podporu mesta a deti sa ráno tešili do školy.

Dôležité je tiež obnoviť ekonomickú silu mesta. Znie to možno ako sci-fi, ale som presvedčený, že je to možné. A nesmieme zabudnúť ani na skúsených Bardejovčanov, ktorí vybudovali toto mesto a zaslúžia si našu plnú pozornosť a vďaku.

Ak by ste sa rozhodli kandidovať a vo voľbách vyhrali, na aké tri konkrétne priority by ste sa zamerali počas prvých dvoch rokov vo funkcii?

Počas prvých dvoch rokov sa musíme sústrediť na tieto priority. Po prvé, vytvoriť podmienky pre tvorbu pracovných miest a podporu lokálnej ekonomiky, aby Bardejovčania mali možnosť uplatniť svoje schopnosti priamo doma.

Po druhé, zefektívnime fungovanie mestského úradu. Budem pracovať na tom, aby služby občanom fungovali rýchlejšie, transparentnejšie a efektívnejšie a aby sa vytvorili lepšie podmienky aj pre zamestnancov mesta.

Po tretie, podporíme kultúru, šport a školstvo – vyčleníme financie na kultúrny dom, športové aktivity a školské prostredie tak, aby učitelia cítili podporu mesta a aby sme na deti nemysleli len vtedy, keď potrebujeme, aby zaplnili účasť na akciách mesta.

Tieto tri oblasti spolu tvoria základ, na ktorom by sa mohli stavať ďalšie zmeny a posun mesta dopredu.

Keďže žijete v Bardejove, stretávate sa dennodenne s obyvateľmi. Čo registrujete ako najfrekventovanejší problém, ktorý ich trápi? Odhliadnime teraz ale od komplexnejších problémov, s ktorými zápasí mnoho menších miest, ako odliv mladých ľudí, nedostatok pracovných príležitostí a podobne.

Asi je to od sídliska k sídlisku – mestské časti často cítia, že nedostávajú plnú pozornosť mesta.

Nás, bežných ľudí, trápia aj vyššie dane či poplatky za odpad v porovnaní s inými mestami. Osobne mi tu chýba určité nastavenie spoločnosti, aby sme normálne veci nepovažovali za nedosiahnuteľné a neprípustné veci za normálne – napríklad rodinkárstvo. Je potrebná odvaha pomenovať veci pravým menom.

Mnohé veci si možno ani neuvedomujeme. Napríklad vizuálny smog, ktorý na nás pôsobí negatívne. Na niektorých sídliskách je problém s parkovaním, aj keď mesto sa ho snaží priebežne riešiť. Sú tu aj dlhodobo neriešené dopravné zápchy, ktoré sú výsledkom chabého prístupu k plánovaniu mesta.

Spoločne cítime, že mesto potrebuje novú energiu a že sa nachádzame vo fáze „dojazdu“. Je čas doplniť energiu a mesto znova naštartovať.

Vaše názory očividne oslovujú množstvo ľudí. V minulých voľbách ste mali okolo seba silný tím ľudí. Ako je tomu teraz?

Okolo seba mám aj teraz neustále sa rozširujúci tím skvelých ľudí, ktorí sa aktívne zaujímajú o dianie v meste. Ozývajú sa mi noví ľudia z Bardejova, ktorým osud mesta nie je ľahostajný. Spája nás viera, že v Bardejove môže byť lepšie, a sme ochotní pre to aj niečo urobiť.

Je pre mňa dôležité, aby sa k nám mohli pridať aj ďalší, ktorí majú chuť a energiu prispieť k zlepšeniu Bardejova. Každý, kto chce pomôcť a priniesť nové nápady či riešenia, má u nás otvorené dvere. Spoločne dokážeme viac, keď sa spojí skúsenosť, nadšenie a záujem o naše mesto.

Vráťme sa ešte k aktuálnym investičným zámerom samosprávy. Jednou z nich je stavba záchytného parkoviska v lokalite Krátky rad. Vieme, že v minulosti existoval na tomto mieste aj zámer na vybudovanie rozsiahlejšieho parkovacieho domu. Výsledkom je „len“ povrchové parkovisko so 113 parkovacími miestami. Rovnako sa nerealizoval zámer zapusteného podzemného parkovacieho domu pred športovou halou a zmodernizovalo sa parkovisko na povrchu. Nie je toto pre Bardejov z pohľadu architekta premárnená šanca?

Bardejov má za sebou množstvo premárnených šancí a príležitostí. Spomínal som kasárne, ale je toho oveľa viac. Nedávno som bol v poľskom meste Muszyna, kde mi povedali, že mesto systematicky kupuje pozemky na výstavbu. U nás sa naopak skôr predáva, čo sa dá. Predal sa napríklad Pioniersky dom – bývalé centrum voľného času – za cenu väčšieho bytu a dodnes s ním nikto nič nerobí. V Bardejove by sme mohli realizovať „múzeum premárnených šancí“.

To, že sme dnes do veľkej miery odkázaní na externé zdroje, je priamym dôsledkom tohto prístupu. Ak mesto nemá vlastné aktíva, nemá ani vlastnú silu. Sme potom nútení realizovať čiastkové riešenia – také, na aké sú práve dostupné peniaze –, aj keď vieme, že nie sú optimálne. Horšie je, že si nimi často zatvárame dvere k lepším riešeniam v budúcnosti. Podobne to bolo aj so škandalóznym predajom podielu mesta vo Východoslovenských vodárňach za nízku cenu.

Pre mňa je toto kľúčová téma budúcnosti mesta: prestať sa pýtať, čo si môžeme dovoliť tento rok, a začať sa pýtať, čo si nesmieme dovoliť stratiť navždy.

Ktoré z už zrealizovaných zámerov, ktoré sa v našom meste realizovali, by ste hodnotili pozitívne a ktoré by ste naopak urobili inak? Bavme sa o horizonte od začiatku prelomu tisícročí.

Ak hovoríme o horizonte od roku 2000, myslím si, že je dôležité pristupovať k hodnoteniu s istou mierou historickej spravodlivosti. Každé obdobie malo iné možnosti, iné zdroje a iné výzvy. Zároveň však platí, že práve pri dlhšom časovom horizonte sa najlepšie ukáže, ktoré rozhodnutia mali trvalú hodnotu a ktoré len krátkodobý efekt.

Medzi pozitívne kroky by som určite zaradil investície, ktoré pomohli zachovať a zhodnotiť historický charakter mesta. Obnova pamiatok, verejných priestorov v centre a práca s kultúrnym dedičstvom boli dôležité a prispeli k tomu, že Bardejov si udržal svoju identitu a atraktivitu. Je to kapitál, ktorý sa buduje desaťročia a ktorý by sme si mali vážiť. Za to poďakujme aj všetkým pracovníkom na mestskom úrade, ktorí k tomu prispeli.

Na druhej strane, keď sa pozrieme späť s odstupom času, vidíme aj rozhodnutia, ktoré by si dnes zaslúžili iný prístup, najmä v oblasti nakladania s mestským majetkom a územného rozvoja. Fakt, že sa celé desaťročia systematicky nestavali mestské nájomné byty, cítime dnes veľmi konkrétne – v cenách a v slabšej dostupnosti bývania. To nie je chyba jedného roka, ale dôsledok dlhodobého podcenenia strategickej témy.

Myslíte si, že Bardejov potrebuje nového primátora? Ak áno, uvítali by ste, aby sa ním stal Milo Olejár?