autor - Aj Vám utkvel v pamäti dom na západnej strane Radničného námestia, do ktorého bolo možné nahliadnuť iba cez okná a okienka dverí? Reč je o dome so súpisným číslom 40. Od deväťdesiatych rokov do neho až na malú výnimku nevkročila ani noha.
Záujem verejnosti spôsobil v čase výkopových prác pri reanimácii námestia, keď bol hlboko pod úrovňou terénu, niekde v priestore chodníka, odhalený vstupný portál do rozľahlých pivničných priestorov. Ten sa len na chvíľu odhalil svetu. Krátko po tom bol opäť zasypaný a ocitol sa tak znovu pod zemou a dlažbou po ktorej kráčame.
Dokumentáciou z vtedajšieho prieskumu bohužiaľ nedisponujeme, no to ako objekt vyzerá z vnútra a čo sa skrýva v tajomnom dome s číslom 40 si môžete pozrieť vo fotoreportáži z našej nedávnej návštevy.
Pôvodne gotický dom bol postavený v 14. storočí a v 2. pol. 16. stor. prešiel barokovými úpravami. Fasáda objektu prešla v 19. storočí úpravami v klasicistickom duchu. Zaujímavosťou sú hlavne veľké pivničné priestory. Gotické pivnice siahajú až pod chodník a existencia spomínaného východného vstupného portálu umožňovala vstup do týchto priestorov aj z úrovne námestia, podobne ako je tomu dnes pri meštianskom dome číslo 12, kde sídli reštaurácia Roland.
Tento dvojpodlažný trojosový dvojtraktový dom má v prejazde zachovanú sedíliu a na náprotivej strane renesančný portál do komory a renesančný do zadnej miestnosti. Tá má drevený strop so zaujímavým detailom na stropniciach.
Po vstupe do objektu dominovala prednej miestnosti renesančná klenba s vystupujúcimi hrebienkami v krížení s okrúhlym svorníkom. Dá sa považovať sa akýsi zvyšok gotickej klenby. Táto miestnosť už bola čiastočne zrekonštruovaná, steny mali nové omietky s výnimkou klenutého stropu, ktorý mal odhalenú pôvodnú štruktúru.
Zadná miestnosť je bez klenieb so spomínaným dreveným stropom s detailom na stropniciach.
Niektoré interiéry sú zdobené kamennými plastikami, niektoré zakončujú klenuté stropy na stenách. Zaujímavé motívy dávali glanc jednotlivým interiérom.
Najzdobenejšími kamennými prvkami interérov boli kamenné portály a ostenia dverí. V objekte ich bolo niekoľko a vynikali skvelou kamenárskou prácou.
Na prvom poschodí objektu sa nachádzajú väčšie miestnosti s klenutými stropmi, ktoré sú spolu s ostatnými menšími priestormi priam stvorené na výstavné priestory galérie.
Objektom nás sprevádzal dlhoročný riaditeľ Okresnej pamiatkovej správy Dr. Ivan Bandurič. Od roku 1959 sa až do roku 1992 venoval záchrane a obnove pamiatok v našom meste. Oboznámil nás s históriu objektu, upozornil na zaujímavé fakty a zdelil svoje zbožné prianie, aby sa tento výnimočný objekt v budúcnosti stal majetkom mesta a využil sa na zriadenie reprezentatívnych priestorov mestskej galérie.
Je potrebné povedať, že takáto inštitúcia nemôže mať lepšiu polohu, ako byť situovaná priamo v centre na Radničnom námestí, na ktorom by mali byť sústredené práve takéto kultúrne funkcie. V súčasnosti je majiteľom nehnuteľnosti súkromná osoba a na dokončenie rekonštrukčných prác je ešte potrebné vynaložiť nemalé finančné prostriedky.
Po strmom schodisku sme sa dostali aj do hlbokej pivnice s hlinenými podlahami. Steny sú prevažne kamenné a klenuté stopy sú vykladané tehlami. Do pivničných priestorov z niktorých miest prenikali slabé lúče svetla cez malé vetracie otvory.
V pivničných priestoroch sú osadené oceľové zárubne a dobudované niektoré priečky, ktoré vytvárajú nové miestnosti.
Naposledy na objekte prebiehali rekonštrukčné práce v septembri 2012, kedy sa začalo stavať lešenie na následnú opravu fasády a časti prestrešenia.
Loading ...
