28. marca 2021 budeme opäť posúvať ručičky na hodinách o hodinu dopredu (2:00 -> 3:00) a začne platiť režim letného času.
Európsky parlament, ale aj niektoré́ členské́ krajiny apelovali na Európsku komisiu, aby sa téme striedania času venovala a viedlo to k usporiadaniu celoeurópskej verejnej konzultácie o striedaní letného a zimného času ešte v lete 2018.
Zapojilo sa do nej rekordných 4,6 milióna občanov a zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov EÚ. Až 84 % respondentov vo svojich odpovediach žiadalo zrušiť pravidelné polročné́ striedanie času, zo Slovákov bolo za zrušenie až 80 %. Európania medzi dôvodmi na ukončenie striedania času najčastejšie uvádzali : zlý vplyv na ich zdravie, zvýšenie nehodovosti na cestách i to, že to vlastne už ani dostatočne nespĺňa svoj pôvodný́ cieľ, a to šetrenie energií.
Európska komisia na názor ľudí reagovala a vypracovala v septembri 2018 legislatívny návrh, podľa ktorého by sa striedanie času dvakrát do roka malo zrušiť. Návrh smernice na konci marca 2019 schválil Európsky parlament. Od vtedy sa čaká na dohodu členských štátov aby sa dohodli ako to bude v Únii fungovať, keďže postup vo výbere časových režimov by mal byť koordinovaný.
Na rozdiel od Česka Slováci veľmi podobne ako priemer EU hlasovali za ponechanie letného času, ktorý ešte viac uprednostnili aj naši susedia Maďari, Rakúšania ale najmä Poliaci.
O tom, ktorý čas a prečo budú krajiny na svojom území používať sa môžu slobodne rozhodnúť. Európska komisia do toho nebude zasahovať.
V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko (ktoré skončilo v ten istý rok), Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (od 30. apríla 1916 do roku 1918) Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili. Aj Spojené kráľovstvo zaviedlo letný čas už v roku 1916. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny. Spojené štáty americké zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918.
Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20 storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času – hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.
Ako prvé začalo uplatňovať pravidelný letný čas Taliansko v roku 1966, potom od roku 1971 Grécko, 1974 Španielsko, 1976 Francúzsko. V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov vtedajšieho Európskeho spoločenstva (ES) aby si navzájom zosúladili svoje časové pásma. Od roku 1980 už platil harmonizovaný prístup k posunu času v ES.
Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až v roku 1979. K jeho zavedeniu prispela aj energetická kríza v tomto období (ochladenie v januári 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny a od letného času sa očakávali energetické úspory).
V roku 1981 sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu, konkrétne v nedeľu nadránom, teda v čase keď je je vplyv zmeny času na pracovné aktivity minimálny. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas trvá sedem mesiacov, pokiaľ pred rokom 1996 trval len šesť. (zdroj: sk.wikipedia)
Zdroj: ZEKvSR