autor - Diviak lesný (lat. Sus scrofa)
Diviačia zver má zo zmyslov najvac vyvinutý čuch a sluch, zrak je o niečo horší. Sú to veľmi opatrné zvieratá. Neskoro podvečer alebo skoro ráno vychádzajú na pašu. Častokrát už ich možno počuť z diaľky – dospelé jedince krochkajú, chrúmajú a mľaskajú, mladé diviaky kvíkajú. Ak diviačica zaregistruje nebezpečenstvo, ozve sa hlasným zagrúlením a dlhým fučaním. Po čase sa vrátia naspäť do húštiny.
Pozrite si celú kolekciu záberov od Jána Onteka alebo sledujte, čo sa v lese deje prostredníctvom fotopasce.
