Ropu v Smilne nechcú, divokú skládku roky tolerujú

Ropu v Smilne nechcú, divokú skládku roky tolerujú

S príchodom jari, sme sa vybrali do azda, v poslednom období, najskloňovanejšej obce v bardejovskom okrese. Cieľom bolo preveriť súčasný stav na plošine, kde sa má vykonať prieskumný vrt. Naše kroky sme však nasmerovali aj ku skládke obrovských rozmerov, ktorá ostáva roky v úzadí pozornosti médií, ale aj kompetentných úradov.


Začnime ale, pri pôsobisku ťažiarov,  na ktorom nebolo ani nohy a ohradený areál vrtu chránila vedľa stojaca maringotka bez strážnika. Na pozemku sa práce zastavili už dávnejšie. Vrtná plošina zívala prázdnotou, kým prečkala dlhú zimu. Čo prinesie nasledujúce obdobie bude isto zaujímavé sledovať. Rozruch okolo prieskumných vrtov však nateraz utíchol.

Spevnená provizórna cesta vedie až k ohradenému areálu. V strede ťažobnej plošiny je vidieť len betónovými panelmi prekrytý skúšobný vrt.

Vrtná plošina je takmer prázdna, okrem dvoch rúr a betónových panelov sa na nej nič nenachádza

Celá lokalita je obkolesená rozľahlými zelenými lúkami, lesom a na obzore blízko dediny vidieť niečo, čo do panorámy spolu so zásahom ťažiarov príliš nezapadá. Približne pol kilometra od miesta, ktoré v minulom období vzbudilo pozornosť obyvateľov, aktivistov a politikov sa nachádza divoká skládka odpadov. Rozhodli sme sa ju navštíviť a preskúmať, čo sa na nej nachádza, Je len kúsok od obydlí obce Smilno.

V popredí vrtná plošina a za ňou na horizonte nelegálna skládka odpadu viditeľná aj z väčšej vzdialenosti

Hlavným argumentom odporcov ťažby je riziko znečistenia spodných vôd a teda zásah do životného prostredia, čo je celkom dôvodná obava, keď niekto príde so zámerom ťažiť zemný plyn v tomto vidieckom prostredí, kde prebieha prevažne poľnohospodárska aktivita. Čo ale zasiahlo do tejto krajiny nie je len obava z činnosti ťažiarov, ale práve existencia tejto rozsiahlej skládky, ktorá je tesne za obcou už niekoľko rokov a čo nás zarazilo najviac, je stále aktívna. Čiže aj v súčasnosti sa tam odpad dováža a hromadí.  Mimo iného sme v kopách odpadu našli aj rôzny nebezpečný odpad.

Pohľad z opačnej strany s malou časťou smetiska. V pozadí vrtná plošina

Na jednej strane tu máme environmentalistov – odporcov ťažby, ktorí si neželajú, aby niekto poškodzoval životné prostredie, v ktorom žijú ťažobným priemyslom so všetkými negatívnymi vplyvmi, ktoré vyplývajú z takej činnosti. Na strane druhej im dlhé roky neprekáža, respektíve prehliadajú fakt, že za dedinou im roky „straší“ skládka s haldami odpadu. Fakt, že na smetisku nájdeme dnes množstvo čerstvých násypov odpadu je dôkazom toho, že ju nemalá skupina obyvateľov z blízkych obcí a chatárov stále využíva na nelegálne zbavenie sa nepotrebných vecí a stavebnej sutiny.

Veľké množstvo stavebnej sute je dôkazom toho, že miesto je mimoriadne obľúbené v prípade ak vznikne odpad pri menších stavebných úpravách

V masách odpadu nájdeme okrem stavebnej sutiny, šatstvo, nábytok, pneumatiky, elektrický odpad, nebezpečný odpad ako azbest, plasty, farby a vo veľkej miere je vyvážaný aj biologický odpad ako tráva po kosbe, konáre po prerezávke a nechýba ani živočíšny odpad, ktorý sprevádza výrazný hnilobný zápach.

Na skládke sa mieša rozložiteľný odpad s plastami a inými druhmi odpadu
Na smetisku sa nachádzal aj nebezpečný azbest, s ktorého likvidáciou si niekto zrejme ťažkú hlavu nerobil
V odpade sme našli aj betónový pomník po poctivých pozostalých, ktorí to so zbavením odpadu vyriešili kúsok od cintorína

Na to ako skládku vnímajú samotní ľudia z priľahlej obce sme sa opýtali priamo obyvateľa Smilna. Dozvedeli sme sa, že skládku registruje už odmalička, ba dokonca sa niekoľkokrát zúčastnil aj brigády, kde sa na skládke vyzbieralo sklo, plasty a veľké plechy. Okrem toho dodáva:

„Bolo by načase, aby sa konečne odstránila, nadobro a navždy, čo sa podľa mňa tak skoro alebo nikdy nestane. Nejde o starostu, ale o ľudí, kým nezačnú zmýšľať inak. Nielen obyvatelia Smilna, isto tam vyvážajú odpad aj z iných obcí, vraj chatári alebo keď niekto niečo prerába a šup ho stavebný odpad na Kreminku.“


Obec Smilno sa o projekt na likvidáciu skládok neuchádzala

Na divokú skládku sme sa opýtali aj starostu obce Vladimíra Barana. Do svojej funkcie nastúpil po komunálnych voľbách v roku 2014 na nasledujúce štyri roky, do roku 2018. Naše otázky sme mu zaslali mailom a ochotne nám odpovedal v stanovenom termíne, no nie na všetky otázky sme dostali odpovede. Pýtali sme sa hlavne na to, aké kroky podnikla obec Smilno k zamedzeniu rozširovania skládky. Tiež nás zaujímalo, či ako starosta podnikol v aktuálnom volebnom období nejaké konkrétne kroky k likvidácii skládky.

Z odpovedí starostu sme sa dozvedeli nasledovné:

„O projekt na likvidáciu skládok sme sa neuchádzali, nakoľko v danom období bola obec Smilno zaťažená prekleňovacím úverom za účelom financovania projektu Modernizácie verejného osvetlenia z prostriedkov Európskej Únie.“

Ďalej dodáva, že nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom na území obce Smilno je upravené Všeobecne záväzným nariadením obce Smilno č. 1/2016 v súlade s platnou legislatívou, ktoré sú zverejnené na web stránke obce.

Zaujímalo nás aká (firma, fyz. osoba) v obci zabezpečuje zber odpadu a či obec zabezpečuje pre miestnych aj veľkoobjemový kontajner. Starosta uvádza:

„Vývoz a spracovanie odpadu má obec Smilno riešené prostredníctvom spoločnosti FÚRA, s.r.o. na základe zmluvného vzťahu – zmiešaný komunálny odpad, PET fľaše, sklo, nebezpečný odpad, jedlé oleje, zmiešané plasty, elektro odpady a kovy, papier.“

Koľko občania za vývoz odpadu zaplatia?

„Poplatky za komunálny odpad a drobné stavebné odpady sú uvedené vo Všeobecne záväznom nariadení obce Smilno č. 4/2013 a dodatkom z 28.12.2015.“

Zabezpečuje obec pre miestnych aj veľkoobjemový kontajner?

„Čo sa týka veľkokapacitného kontajnera, v mene obce Smilno som oslovil spoločnosť Natur-pack a.s., s ktorou má obec Smilno zmluvný vzťah, za účelom zabezpečenia veľkokapacitných kontajnerov, žiadosti nebolo vyhovené.“

„Tento rok sme zabezpečili vo vlastnej réžii kontajnery na separovaný zber odpadu, ktoré budú umiestnené v centrálnej časti obce ( pri miestnom predajnom mieste). Veľkoobjemový kontajner, bude umiestnený na tom istom mieste…“

Na záver starosta dodáva:

„Všetky organizácie, ktoré patria pod obec Smilno ako zriaďovateľa (ZŠ s MŠ, OŠK), príkladne separujú odpady, na čo boli všetkým zabezpečené potrebné zberné nádoby.“

„Postupne sa snažíme o prevýchovu miestnych obyvateľov, prvé úspech sú badateľné, viď článok Poďakovanie občanom z 18.11.2016 na web stránke obce.“

V otázkach smerovaných na starostu Smilna sme sa sústredili hlavne na problematickú skládku, avšak o konkrétnych riešeniach z jeho strany, ako zamedziť jej rozširovaniu a prípadnej likvidácii sme sa nič konkrétne nedozvedeli.


Okresný úrad Bardejov nemá o skládke za obcou Smilno žiadnu vedomosť

Vedúcej odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Bardejove Márii Hankovskej sme sa pýtali:

Zaoberal sa v minulom období resp. zaoberá sa odbor životného prostredia podnetom nelegálnej skládky veľkých rozmerov s rôznym odpadom, aj nebezpečným (azbest, plechovky od farieb a pod.) za obcou Smilno?

Okresný úrad Bardejov, odbor starostlivosti o životné prostredie o skládke za obcou Smilno nemá doteraz žiadnu vedomosť. Na základe Vášho podnetu začneme vo veci konať podľa §15 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

Spomínaná skládka je skutočne veľkých rozmerov. Občania tam vyvážajú odpad, podľa obhliadky niekoľko rokov. Aký je postup pri jej zneškodnení, ak by obec nemala na jej zneškodnenie finančné prostriedky?

Okresný úrad Bardejov, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva nemá v kompetencii riešenie finančných nákladov na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nelegálnych skládok odpadu. Postup riešenia likvidácie nelegálnych skládok sa určí pri konaní o jej odstránení a finančné náklady znáša povinná osoba (pôvodca odpadu, majiteľ pozemku, obec). Vo väčšine prípadov sa nepodarí zistiť pôvodca nezákonne umiestneného odpadu a tak náklady na jeho odstránenie znáša obec. Podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov obec určí poplatok občanovi vo VZN obce. V prípade, že bude mať vyššie náklady na likvidáciu odpadu (legálne aj nelegálne uloženého), tieto musí zahrnúť do poplatku za odpad. Za odpad obec nesmie doplácať z obecného rozpočtu, všetko čo sa týka odpadov sa musí hradiť z vybraných poplatkov za odpad od občanov.“

Ďalšie naše otázky sa týkali toho, aký je súčasný stav nelegálnych skládok a koľkými prípadmi sa aktuálne odbor starostlivosti o životné prostredie Bardejov zaoberá. Dozvedeli sme sa, že úsek štátnej správy odpadového hospodárstva má v súčasnosti rozpracovaných 13 nelegálnych skládok, ktoré rieši a pri ďalších 21 skládkach uložil nápravné opatrenia, ktoré povinné osoby musia splniť v priebehu roka 2017 (ide tak o fyzické osoby ako aj obce). Riešenie dvoch bolo postúpené polícii.

Na záver dodáva:

„V každej obci sa nájde nelegálna skládka či už väčšia, menšia alebo dočasná, no nie je v silách  pracovníkov okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy odpadového hospodárstva zmapovať všetky tieto nelegálne skládky (nemáme na to personálne obsadenie ani technické vybavenie). Čiastočne to robia starostovia obcí. Niektorí starostovia v rámci aktivačných prác sa snažia tieto nelegálne skládky eliminovať, ale bohužiaľ, máme medzi sebou občanov, ktorým je „ľahšie“ vyviesť elektroodpad, prebytočný nábytok, kúpeľňový odpad alebo stavebný odpad do lesa, poprípade, čo je rafinovanejšie, do katastra susednej obce (náklady na odstránenie znáša už sused) ako to dať na obcou určené miesto. Často sa stáva, že ešte v ten istý deň je na upratané miesto navezený nový odpad, ktorý tam nepatrí.“


Za zmienku ešte stojí jedna vec, a to fakt, že spoločnosť Alpine Oil and Gas, ktorá má záujem o prieskum v tejto lokalite a následný proces ťažby sa sama zaviazala spolupracovať na odstránení tejto čiernej skládky odpadu, v rámci  pomoci obci v oblastiach, kde je to možné. Samozrejme v prípade, že bude vrt úspešný a dôjde k samotnej ťažbe zemného plynu.

To či sa ťažiarom podarí obnoviť práce na skúšobnom vrte a rovnako, či niekedy dôjde k odstránení čiernej skládky, či už z iniciatívy AOG alebo samotnej obce, budeme naďalej pozorne sledovať.

Pozrite si kompletnú fotodokumentáciu ako to na nelegálnej skládke pri obci Smilno vyzerá. Nájdu sa aj takí, ktorí odpad, ktorého sa na predmetnej skládke ľahkovážne zbavili, uvidia ešte raz. A tým apelujeme na pôvodcov odpadu, aby sa nepodieľali na rozširovaní a vytváraní divokých skládok, pretože vyvezením odpadu problém nekončí, ale začína.


Vedeli ste o tejto skládke pri obci Smilno?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

FOTOGALÉRIA:


Pozri na mape:


Spracoval: M.M, D.P.

Ohodnoť článok

Hodnotíte kliknutím na hviezdičku!

Priemerné hodnotenie / 5. Hlasov:

Zatiaľ žiadne hlasy. Buďte prvý!

Podobné príspevky

Subscribe
Upozorniť na
guest
1 Comment
najstaršie
najnovšie najlepšie hodnotené
Inline Feedbacks
View all comments
MatthewRep

1
0
Pridajte komentár pod článkom. Ďakujeme!x