Novoobjavený unikát! Gotická brána v bardejovskej bazilike odhaľuje svoje tajomstvá.

Deň 22. január 2019 bol pre Bardejov výnimočný. V ten deň bolo odhalené tajomstvo skryté 364 rokov. Skrývala ho vstupná renesančná brána z Baziliky sv. Egídia v Bardejove. Do 28. apríla prebieha hlasovanie, v ktorom môžete pomôcť získať finančné prostriedky na záchranu a obnovu novoobjaveného unikátu! 


Predmetná brána je už viac ako rok podrobená reštaurátorským prácam v ateliéri reštaurátora akad. sochára Martina Kutného. Prácam predchádzal reštaurátorský výskum, ktorý sa zameral na určenie poškodenia renesančnej brány a určenie reštaurátorských pracovných postupov pri jej obnove. Súčasťou tohto výskumu bol aj umelecko – historický popis dverí, ktorý spracoval PhDr. František Gutek. Obsahom popisu je:

Osadenie týchto dverí v hlavnom južnom vchode do kostola (z námestia) súviselo s masívnymi úpravami kostolného interiéru v rokoch 1651 – 1655. Realizovali ich vtedy bardejovskí evanjelici, ktorí spravovali kostol už od tridsiatych rokov 16. storočia. V rámci spomínaných úprav pribudol v kostole okrem dverí nový ranobarokový oltár, organ, preliaty bol najväčší zvon Urban, došlo k úprave Kalvárie vo Víťaznom oblúku (renesančné nápisy na tráme) a uskutočnili sa aj ďalšie menšie úpravy v mobiliári kostola, napr. premaľby na niektorých oltároch (BOŽOVÁ-DROBNIAK-GUTEK, 1998).


Hlasovať za bardejovskú Gotickú bránu môžete TU.

Nález gotickej brány.

Ako prvý si dvere v interiéri chrámu všimol Viktor Miškovský (Myskovszky) vo svojej monografii z roku 1879. V II. kapitole, ktorá opisuje celkovú stavbu a umelecké detaily bardejovského kostola, na s. 10 píše, že ozdobné prvky vkusne vyrezávaných renesančných dverí z roku 1655 sú farebne tónované a čiastočne pozlátené. Ďalej prezentuje nápis na rámovanej tabuli, ktorý je umiestnený na tympanóne dverí (v latinčine a nemčine):

AD ST: AEGIDIUM ABBATEM
ESA * LVI V 7. DOMVS MEA *
DOMVS ORATIONIS EST
OMNI POPVLO *
Mein Hausz ist in Bethaus
allen Völkern

(Preklad nápisu: „K svätému opátovi Egídiovi”. Nasleduje citát z proroka Izaiáša: Iz 56,7. – „Môj dom je domom modlitby pre všetkých ľudí“).

Pod týmto nápisom je podľa Miškovského krajinský znak s letopočtom 1655 a monogram vtedajšieho richtára Leonarda Huldreicha. Nad otvorom dverí je nápis:

Gen. 28, W 17. Hir ist die Pforte des Himmels
(Preklad: „Tu je brána do neba“).

Súpis pamiatok… (1967, s. 99) uvádza, že v roku 1655 zhotovené dvere sú dielom skupiny poľského majstra Mikuláša Krenického z Tarnova, ktorý v tom roku dokončil nový hlavný oltár. V. Miškovský vo svojom článku z roku 1908 (AE, s. 306 – 309) uverejnil dokonca kompletnú zmluvu tohto majstra s mestom, ktorá bola uzavretá v júli roku 1650. Vtedy bol richtárom Bardejova Jakub Klös, evanjelickým pastorom Martin Wagner, slovenským kazateľom Martin Blümelius a senátorom a zároveň kurátorom chrámu už spomínaný Leonard Huldreich.

Kresba renesančnej brány osadenej vo vstupnom portáli v Bazilike sv. Egídia.

V súvislosti s uvedenými úpravami a premaľbami oltárov sa však v literatúre (KLEIN, 1785) spomína aj meno bardejovského maliara Matúša Grünwalda. Preto je celkom pravdepodobné, že práve on je autorom povrchovej úpravy dverí (ich polychrómie a nápisov). Tieto dvere zostali súčasťou vybavenia kostolného interiéru až do roku 1880, do začiatku veľkých rekonštrukčných prác a regotizačných úprav po veľkom požiari, ktorý v roku 1878 zničil nielen veľkú časť vnútorného mesta, ale ťažko poškodil aj farský kostol. V roku 1884 ich na hlavnom vstupe do chrámu nahradili dvere v neogotickom, resp.
pseudogotickom štýle. Pôvodné zasadenie dverí z roku 1655 do južného vchodu do kostola dokumentuje vzácna kresba, ktorá ilustruje článok K. Divalda o pamiatkach Kostola sv. Egídia v Bardejove (AE, 1915, s. 314).

Cenná pamiatka starého umeleckého remesla v Uhorsku bola viac ako 130 rokov umiestnená v zadnej časti bardejovskej Baziliky sv. Egídia, istý čas pri vchode na schodisko vedúce na chór (KUZMA, 1931, s. 70), neskôr v prechodovom priestore pod vežou. Je pozoruhodné, že za taký dlhý čas, kedy už neplnila svoju pôvodnú funkciu, zostala zachovaná.

Určite k tomu prispelo aj to, že v druhej polovici 20. storočia ju zaradili do Štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok Bardejovského okresu pod číslom Vs 5343 H (FRICKÝ, 1973, s. 11).

Začínajúci reštaurátorský prieskum azda odhalí zaujímavé detaily a prinesie nové poznatky o tejto vzácnej umeleckohistorickej pamiatke. (PhDr. František Gutek)

Reštaurátor akad. sochár Martin Kutný pri dočisťovaní gotických rezieb.

V druhej etape sa začali vykonávať záchranné reštaurátorské práce na najviac poškodených častiach dverí. Išlo o spodnú prahovú časť dverí, ktorá bola lokálne spevnená petrifikačným roztokom. Následne sa pristúpilo k odstraňovaniu sekundárnych premalieb a sekundárnych tmelov a doplnkov. Dôležitou prácou je úplné petrifikovanie drevnej hmoty dverí spevňujúcimi roztokmi do takej miery, aby sa zastavila degradácia drevnej hmoty poškodeniami ako sú starnutie drevnej hmoty a pôsobenie drevokazného hmyzu, ktorý spôsobil na niektorých miestach úplný rozpad drevnej hmoty. Po petrifikovaní a následnom doplnení chýbajúcich časti dverí práce pokračovali  ich farebnou rekonštrukciou.

Náhodne pri odobratí profilovanej rímsy na dverách bola odkrytá malá plocha s vyrezávanými ornamentmi. Reštaurátor Martin Kutný so svojím tímom pokračoval v oddeľovaní renesančných dosiek s ornamentmi a odhalil gotické rezby znázorňujúce reliéfne stvárnený erb mesta Bardejova a erby, ktoré sú súčasťou erbu kráľa Mateja Korvína.

Nález pôvodných gotických vstupných dverí bol oznámený na Krajský pamiatkový úrad v Prešove a po stretnutí so zástupcami tohto úradu bol reliéf jemne dočistený, aby boli čitateľné všetky jeho súčasti.

Novoobjavená stredoveká brána do kostola sv. Egídia predstavuje jednokrídlovú vstupnú bránu. Primárne je delená v centrálnej časti na dve polia profilovanými lištami, ktoré sa nezachovali a takého lišty zároveň tvorili aj jej orámovanie. Horná časť brány má polkruhové ukončenie. Dodnes zachovaný nádherný kamenný ústupkový vstupný portál do baziliky z južnej strany dokazuje, že objavená brána bola v období stredoveku doňho osadená a zabezpečovala hlavný vstup do dnešnej baziliky.

Celkový pohľad na stredovekú bránu.

Centrálna časť drevenej brány je bohato reliéfne zdobená. Na ľavej strane sa v spodnej časti nachádza erb mesta Bardejov. Obopína ho dvojica do kruhu stočených drakov, ktorí si vzájomne chvostami spútavajú hlavy. Nad erbom sú dobre čitateľné stopy po plastických drevených lištách (obložení), ktoré sa spájajú a zároveň prechádzajú do tzv. oslieho chrbta a následne do fialy (vežičky). Tento prvok je typickým prejavom neskorogotického umenia a v samotnom Bardejove ho máme dobre zachovaný v kamennom zhotovení na severnom portále na kostole sv. Jána Krstiteľa a v drevenom na bočných oltároch baziliky.

Táto dnes už len v sekundárnych odtlačkoch zachovaná výzdoba bola nepochybne honosne zrealizovaná zdobnou rezbou a bohatou farebnou úpravou. Analógiou by jej mohla byť drevená brána z hradu Hohensalzburg nad mesto Salzburg v Rakúsku (na nasledujúcej snímke z internetu). 

Centrálna časť ľavej strany dverí je zdobená motívom rastlinnej úponky s bohatým prevedením rozvilín. V nej je osadená dvojica proti sebe situovaných erbov – na ľavej strane v erbovom poli zobrazený lev, na pravej havran s prsteňom v zobáku.

Pravá strana drevenej brány bola taktiež bohato zdobená. Je veľká škoda, že spodná časť rezby chýba. Táto časť bola odstránená pri vyrezaní oblúkového otvoru pre malé dvierka. Je možné, že na tomto mieste bol opäť erb Bardejova, ale nespútaný a znázornený ako erb slobodného kráľovského mesta Bardejova. Časti dvojice drakov, ich hlavy a konce chvostov sa zachovali dodnes. Hlavy drakov sú kovovými reťazami pripútané o dvojicu erbov – na ľavej strane sa nachádza v erbovom poli lev, na pravej dvojkríž.Samotná rastlinná úponka je zdobená plodmi, strapcami a lístkami.

 

Nie je erb ako erb

Erb mesta Bardejov je jedným z prvých takto reliéfne stvárnených erbov nášho mesta. Mesto Bardejov dostáva svoj erb od uhorského panovníka Ladislava V. Pohrobka v roku 1453. V erbovom poli sú v spodnej časti tzv. arpádovské polia (dynastia, ktorá dala základy kráľovstvu), nad ňou ľalia (znak horských panovníkov dynastie Anjou), skrížené halapartne (symbol Bardejova ako pohraničného mesta, ktoré stráži a zabezpečuje ochranu kráľovstva) a kráľovská koruna (symbol slobodného kráľovského mesta.

Erb naľavo od stredovej fialy (vežičky) s vyobrazením leva je symbolom Českého kráľovstva. Erb na pravej strane od fialy je rodovým erbom rodu Huňady (Huňadyovci patrili v 15. stor. k najvýznamnejším šľachtickým uhorským rodom. Ján Huňady, otec Mateja Korvína sa nemalou mierou zaslúžil o obranu južnej hranice Uhorska pred Turkami).

Na pravej strane dverí sa nachádza dvojica erbov. Vľavo od fialy opäť erb s vyobrazením leva, ktorý reťazou spútava okolo krku jedného z drakov, vpravo erb Uhorska s vyobrazením dvojkríža na trojvrší, ktorý opätovne spútava jedného z dvojice drakov.

 

Bolesť a radosť, utrpenie a rozkvet

V stredovekej symbolike draky predstavujú zlo. V rámci uhorských dejín kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1408 založil Rytiersku spoločnosť Draka – Dračí rád. V zakladajúcej listine sa spomína, že spolu s prelátmi, barónmi a predákmi kráľovstva si volia „za znamenie i obraz a zámer zničenia onoho zradného nepriateľa, starodávneho draka a jeho zhubných sprievodcov, totiž pohanských vojakov a iných odpadlíkov akéhokoľvek pôvodu od pravej viery a Kristovho kríža, ako aj rôznych protivníkov našich kráľovstiev, ba i samotnej svätej spásonosnej katolíckej viery pod zástavou triumfujúceho Kristovho kríža znamenie alebo podobu do kruhu skrúteného draka.“

Kráľ Žigmund zálohoval mesto Bardejov v roku 1412 spolu so 16 spišskými mestami a hradným panstvom Sklabiňa poľskému šľachticovi Andrejovi Balickému za trinásť tisíc zlatých florénov. Toto nie šťastné postavenie pre mesto zmenil kráľ Matej Korvín v roku 1477, keď prestal uznávať platnosť zálohu a platenie daní začal vyžadovať v plnej miere on. Práve ľavá časť dverí by mohla svedčiť o neistom období pre mesto Bardejov. Spomínaná rastlinná úponka je suchá, erb mesta obopínajú draky, dokonca rezba úponky je vyrezaná tak, akoby samotná úponka krvácala, či strácala životodárnu miazgu. Aj stvárnenie leva v erbe je štylizované do podoby slobodného zvieraťa s vystrčenými pazúrmi.

Nástupom Mateja Korvína (Matej I.) nastáva v Uhorskom kráľovstve postupná stabilizácia krajiny. V polovici 15. stor. je situácia značne rozvrátená. Uhorsko má v jednom období dvoch panovníkov – poľského kráľa Vladislava Jagelovského a neplnoletého Ladislava V. Pohrobka, ktorého záujmy počas jeho neplnoletosti háji a chráni moravský šľachtic Ján Jiskra z Brandýsa. Zároveň po prepustení Jiskru z kráľových služieb vzniká najmä v hornom Uhorsku, dnešné Slovensko, tzv. bratrícke hnutie, ktoré má značne zaťažujúci dopad na ekonomiku a pokoj v krajine.

Korunováciou Mateja Korvína za uhorského kráľa v roku 1458 sa postupne stabilizuje situácia v krajine. Bratríci sú postupne potlačení, v roku 1467 je dobitá ich posledná pevnosť vo Veľkých Kostoľanoch. V závere 60-tych rokov sa Korvín stáva českým kráľom, v spomínanom roku 1477 vykúpi mesto z poľského zálohu a ku koncu svojej vlády sa stáva rakúskym vojvodom (1486).

Počas života Mateja Korvína je na našom území (v Bratislave) založená prvá univerzita. Do krajiny prenikajú prvé náznaky renesancie. Stabilná vláda sa odzrkadlila aj v ľudovej slovesnosti. Do dnešných dní sa nám zachovali povesti a príbehy o dobrom kráľovi Matejovi. Práve táto skutočnosť sa pravdepodobne odráža v pravej časti brány. Draky sú spútané reťazami držanými erbami Uhorska (od roku 1458 je Matej uhorský kráľ) a Českého kráľovstva (od roku 1469 je český kráľ). Rastlinná úponka má rozvinuté listy a  zarodila plody.

Práve na základe vyššie uvedených dejinných udalostí možno ohraničiť datovanie vzniku brány medzi
roky 1469 – 1490. Je pravdepodobné, že jej vznik je až po roku 1477, kedy bolo naše mesto oslobodené od poplatkov poľským šľachticom.

 

Bardejov v časoch panovania kráľa Mateja Korvína

Lavica kráľ Mateja – erb kráľa Mateja Korvína a kráľovnej Beatrix Aragónskej.

Jeden z dvojice erbov na ľavej strane dverí má v svojom erbovom poli zobrazeného havrana, ktorý v zobáku drží prsteň. Podľa jednej z povestí bol otec Mateja Korvína, Ján Huňady, nemanželským synom kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorého mal s istou transylvánskou dievčinou. Tá dostala od kráľa prsteň, ktorým sa mal jej syn preukázať. Stalo sa však, že malému Jánovi prsteň odniesol havran. Matka požiadala svojho manžela, aby prsteň priniesol späť. Ján Huňady sa s ním potom preukázal pred kráľom Žigmundom a ten, keď zistil, že je jeho synom, zahrnul ho majetkom. Práve od havrana, lat. corvus, získal Matej prímenie Korvín.

V 2. polovici 15. storočia sa nášmu mestu hospodársky darilo. Odrazom toho boli aj poddanské obce, ktoré mesto vlastnilo – Lukavica, Kľušov, Šiba, Sveržov, Richvald, Kobyly, Hertník.

V roku 1471 daroval Matej mestu obce Dlhá Lúka, Bardejovská Nová Ves, Rokytov, Zlaté a Mokroluh, v roku 1472 sa ešte uvádza Sveržov a Komárov. Týmito kráľovskými donáciami sa dostalo mesto do sporu s Rozgonyiovcami. Kráľ tak časť obcí – Dlhú Lúku, Bardejovskú Novú Ves a Komárov vrátil majiteľom makovického panstva späť. Zároveň sa v meste rozmáhajú remeslá, v priebehu 15. storočia sa počet remesiel pohyboval okolo 40. Prekvitá najmä tkáčstvo (stanovy z roku 1424).

Kráľ Matej navštívil Bardejov aj osobne v roku 1474. Keď sa o 2 roky neskôr oženil s Beatrix Aragónskou, neapolskou princeznou, mesto mu ako svadobný dar venovalo šperky a zlaté poháre. Tie kráľ venoval
Kostolu sv. Egídia, ktoré mesto v tomto období výrazne prerába a skrášľuje. V roku 1476 bol zhotovený Oltár sv. Kataríny (pravdepodobne sa dnes nachádza v drevenom kostolíku v Hervartove). Pôvodne bol umiestnený v Kaplnke sv. Kataríny. Tento priestor nad sakristiou nesie aj pomenovanie Oratórium kráľa Mateja. Traduje sa, že práve odtiaľ sledoval kráľ omšu počas svojej návštevy mesta.

V roku 1465 bolo zhotovené nádherné kamenné pastofórium. Po polovici 15. stor. bol zhotovený aj Oltár sv. Anny, Oltár sv. Barbory (1450-1460), Oltár sv. Alžbety (okolo 1480). Aj hlavný oltár baziliky, ktorého autorom bol Jakub z Nového Sącza a z ktorého sa nám dodnes zachovala socha sv. Egídia v Kaplnke Panny Márie, bol ukončený v roku 1466. Do záveru vlády kráľa Mateja (1480-1490) sa datuje aj náš najkrajší a najhonosnejší oltár – Oltár narodenia Pána, ktorého fundátorom bol cech tkáčov, Oltár Ukrižovania, ktorý patrí medzi najcennejšie oltáre baziliky, Oltár Poslednej večere, ktorý bol v roku 1896 prevezený do Katedrály Košiciach (dnes by sa mal nachádzať v depozitári Východoslovenského múzea) a Oltár Panny Márie, ktorý vznikol pravdepodobne po ukončení výstavby kaplnky (1485-1486). Aj jedna z najkrajších umeleckých skvostov baziliky Súsošie Kalvárie pochádza z obdobia okolo roku 1485.

Z konca 15. stor. pochádzajú aj chrámové lavice umiestnené po bokoch svätyne. V kostole sa až do začiatku 20. stor. nachádzala aj 12-sedadlová lavica – lavica kráľa Mateja. Je umeleckým dielom prezentujúcim stredoveké rezbárske a stolárske remeslo. Zadné steny lavice sú bohato zdobené motívmi rastlinných úponiek obopínajúcich erby kráľov a kráľovstiev, medzi ktorými nechýba ani erb kráľa Mateja (štvrtený erb s pruhmi, dvojkrížom, dalmatskými leopardími hlavami a českým levom je prekrytý rodovým znakom – havranom, v srdcovom štíte) a erb kráľovnej Beatrix Aragónskej.
Oddelené sú vyrezávanými a bohato zdobenými lištami. V hornej časti je lavica zdobená nádherným štítom tvoreným lištami prechádzajúcimi do tzv. oslieho chrbta a následne do fiál (vežičiek).

Lavica datovaná vyrezaným letopočtom s erbom mesta Bardejov do roku 1483, bola v roku 1914 predaná spolu s knižnicou kostola za 30 000 zlatých do Maďarského národného múzea. Dnes je jedným z najkrajších exponátov. V národnom múzeu je inštalovaná aj drevená skriňa knižnice kostola (1480). Toto sú len niektoré pamiatky a umelecké diela, ktoré sa v našom meste spájajú s osobou tohto významného panovníka. Aj samotné námestie, meštianske domy, dnešný Kláštor Františkánov s kostolom (v stredoveku Kláštor augustiniánov), opevnenie a jeho bašty (Veľká bašta sa v minulosti nazývala aj Matejova veža) sú dôkazom rozvoja mesta v 2. polovici 15. storočia.

 

Reštaurovanie renesančnej a gotickej renesančnej a gotickej brány

Reštaurovanie renesančných dverí je v záverečnej etape. Ich ukončenie žiaľ bude odsunuté z dôvodu jedinečného nálezu gotickej brány. Je potrebné vyhotoviť nový drevený nosič vo veľkosti gotickej brány, na ktorý bude upevnená renesančná časť dverí s kovovými kovanými zámkami. Doplnená chýbajúca ornamentálna a profilovaná výzdoba bude farebne scelená s originálom a prezentovaná ako kompletná vstupná brána. Vzhľadom na unikátnosť gotickej brány a jej čo najskoršiu expozíciu v bazilike sa v súčasnosti vykonáva dodatočný reštaurátorský výskum všetkých súčastí brány a jej umelecko-historické a heraldické zhodnotenie. Je potrebné odobrať vzorky na dendrologický výskum, vzorky polychrómie na chemickotechnologický výskum. Po odsúhlasení Návrhu na reštaurovanie gotickej brány príslušným pamiatkovým úradom (KPÚ Prešov) bude brána reštaurovaná. Vieme, čo sa skrývalo v spodnej časti brány. Veľmi dobre zachované erby huňadiovského rodu a samotného kráľa Mateja Korvína.

Lavica kráľa Mateja (1483).

Bohužiaľ nevieme, čo sa skrývalo v hornej oblúkovej časti brány. Viditeľné sú stopy po tmavomodrej farbe, ktorá sa v tomto období dávala ako pozadie k sochám a reliéfom. Je možné, že ak dolná časť výzdoby brány bola zdobená svetským motívom, v hornej časti mohlo byť umelecké dielo s náboženskou tematikou. Sú to len dohady a možno prebiehajúci reštaurátorský výskum tieto naše úvahy potvrdí.

Nepoznáme autora vyhotovenia brány. Indície nachádzame na rezbe Lavice kráľa Mateja z Baziliky sv. Egídia z roku 1483. Veľká podobnosť štýlu rezby, tvarov lístia, kríkov a erbov naznačuje, že autorom brány mohol byť aj autor lavice. Objav tejto vstupnej brány je jedinečný z viacerých pohľadov. Nemáme vedomosť o existencii takých vstupných gotických dverí na Slovensku. Erb mesta Bardejov na bráne je jedným z prvých takto reliéfne stvárnených erbov mesta. Reštaurátorské práce sú financované Rímskokatolíckou farnosťou sv. Egídia v Bardejove a príspevkom Mesta Bardejov. Po dohode s objednávateľom reštaurátorských prác a zástupcami Krajského pamiatkového úradu Prešov, budú gotické a renesančné dvere po ich zreštaurovaní umiestnené v Bazilike sv. Egídia, kde budú prezentované z obidvoch strán návštevníkom baziliky, miestnym občanom a veriacim a budú dokumentovať remeselnú a výtvarnú zručnosť majstrov daného obdobia.


FOTOGALÉRIA:



 

Autori článku: Akad. sochár Martin Kutný, Mgr. Peter Harčar
Novoobjavený unikát! Gotická brána v bardejovskej bazilike odhaľuje svoje tajomstvá.
Hodnotené: 4 x
Zdieľajte alebo pošlite v správe

Podobné príspevky

Pridajte komentár

avatar