autor - V našom krásnom mestečku sa posledné roky intenzívne diskutuje na tému protipovodňovej ochrany na rieke Topľa. Rieka pretekajúca mestom v úseku od Mokrolužského mosta po Most Pod Vinbargom, už dostala konečné riešenie tejto otázky a bol postavený nekonečný múr, ktorý zhltol toľko betónu a stavebného materiálu, z ktorého by možno v Dubaji vyrástol ďalší mrakodrap.
Rieka však nekončí týmto úsekom a protipovodňová ochrana by mala pokračovať aj vo svojej ďalšej etape od Mosta pod Vinbargom až po ďalší most pretínajúci rieku smerom na Bardejovské Kúpele. Tu už vznikla aj širšia odborná diskusia, ako by malo pokračovanie protipovodňovej ochrany vyzerať. S cieľom neodstrihnúť rieku od ľudí. V tejto lokalite sú snahy vytvoriť príťažlivejšiu zónu ako je tá, ktorú už poznáme. Kde mohutný betónový múr síce tabuľkovo spĺňa parametre prietoku (Q100=330m3/s) v prípade povodní, no na estetiku a citlivosť k jedinečnej lokalite sa akosi zabudlo.
Môžeme teda predpokladať, že aj táto lokalita Tople sa zmení na nepoznanie a môžeme len dúfať, že riešenie bude o niečo citlivejšie a hlavne ohľaduplnejšie k životnému prostrediu. Topľa však vo svojom toku pokračuje ďalej a pri riešení spomenutých území sa len riziko vybreženia v prípade povodní posúva smerom nižšie.
Našu prechádzku sme si naplánovali pozdĺž rieky, v lokalite Gróner smerujúcej až po mestskú časť Bardejovská Nová Ves. Z východnej strany chráni územie umelý val z lomového kameňa, ktorý sa tiahne niekoľko sto metrov a spoľahlivo tak zabraňuje vybreženiu rieky. Chráni územie, kde sa ešte donedávna nachádzalo Škôlkarske stredisko Dubiny odštepného závodu Semenoles Liptovský Hrádok. V súčasnosti sa už toto územie na tento účel nevyužíva.
Čo nás ale nenechalo chladnými, je spôsob ako si s riekou poradili na jej druhom brehu v lokalite, kde sú umiestnenné rôzne priemyselné prevádzky a skladové priestory. Navážaním najrôznejšieho druhu stavebného odpadu je jej koryto značne zúžené a znečistené. Na polkilometrovom úseku sme našli od vyliatého betónu priamo z domiešavača, kusy betónových prekladov, prefabrikátov, tehál stavebnej sutiny až po zatepľovací polystyrén a rôzne plasty. Prechod touto časťou územia, ktoré je mimochodom lokalita celoeurópskeho významu Horného toku Tople s lužnými vŕbovo-topoľovými a jelšovými lesmi, bol pre nás prekvapením v tom najhoršom slova zmysle. Navyše sme tu zaregistrovali výskyt bobra v jeho prirodzenom prostredí a ďalšie živočíchy.
Na um nám prišla myšlienka, že v zastavanej zóne v prieťahu mestom sú obyvatelia mimoriadne citliví, na to, čo sa deje s riekou, ako bude ďalšie riešenie protipovodňovej ochrany už zregulovanej rieky vyzerať. A len pár stoviek metrov, v zóne, ktorá je už ťažšie prístupná, navyše s pôvodným biotopom, je už každému úplne jedno ako to tam vyzerá. Zrejme dokonca aj pracovníkom životného prostredia a polícii.
My sme sa tam boli pozrieť a prinášame vám živý obraz toho, aký majú vzťah k životnému prostrediu niektoré prevádzky v bezprostrednej blízkosti Tople. To čo uvidíte na záberoch je výsledok niekoľkoročného navážania odpadu a celé to je pravdepodobne ospravedlnené tým, že sa jedná o spevňovanie brehov Tople. Kladieme si otázku, či toto je naozaj spôsob ako sa zbavovať odpadov v treťom tisícročí navyše na hranici intravilánu mesta, ktoré je zapísané do zoznamu zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
To ako vyzerá Topľa na zhruba 2 kilometorovom úseku s už vybudovanou povodňovou ochranou všetci poznáme. Ako bude vyzerať jej ďalšie rešenie sa dozvieme pri realizácii ďalšej etapy protipovodňovej ochrany. Predmetný úsek rieky Tople od Grónera po Bardejovskú Novú Ves si pozrite v nasledujúcej fotogalérii:
FOTOGALÉRIA:
